Nočným vlakom svitá na lepšie časy, pionierom sú rakúske železnice

V tých, ktoré ponechali, sa navyše zloženie vozňov menilo skôr v prospech vozňov na sedenie, bez možnosti sklopenia sedačiek a vytvorenia provizórnej "postele", ktorú ponúkali staršie vozne s kupé. Hoci nočné vlaky s možnosťou prespania vyzerali byť dlho na odpis, tomuto druhu cestovania možno teraz svitá na lepšie časy. A pionierom v oživovaní nočnej železničnej dopravy je nečakane rakúsky železničný prepravca ÖBB.

Ako napísal v rozsiahlom materiáli o nočnom železničnom cestovaní americký denník The New York Times (NYT), keď rakúske ÖBB ešte v roku 2016 vsadilo na revitalizáciu nočných vlakových spojení, bol to veľký risk. Všetci odborníci a všetky štúdie o tejto problematike totiž tvrdili, že nočné vlakové spojenia sú neekonomické a nemajú budúcnosť. Hoci mnohí z nich to tvrdia doteraz, rakúsky pokus začína vykazovať prvé pozitívne výsledky - od spustenia rakúskeho projektu Nightjet v roku 2016 doteraz sa počet cestujúcich v nočných vlakoch ÖBB zdvojnásobil. V minulom roku ÖBB v rámci liniek Nightjet prepravila rekordných 1,4 milióna pasažierov, tento rok to bude možno ešte viac.

"Niekedy skrátka len máte šťastie," odpovedá riaditeľ ÖBB Andreas Matthä na otázku reportéra The New York Times, ako je možné, že sa práve rakúskemu prepravcovi podarilo oživiť spôsob dopravy, ktorý už všetci odpisovali. Hlavným impulzom k spusteniu projektu Nightjet bolo podľa šéfa ÖBB rozhodnutie nemeckého prepravcu Deutsche Bahn výrazne utlmiť nočné železničné spojenia. Rakúšania sa vtedy rozhodli, že toto uvoľnené miesto zaplnia, nakúpili nové spacie vozne rôznych kategórií a prevedení, a začali premávať aj na linkách, ktoré dovtedy obsluhovala DB.

Náhle rozhodnutie Deutsche Bahn je však podľa NYT len jedným z dôvodov rakúskeho zázraku. Nemenej podstatným faktorom je snaha čoraz väčšej časti cestujúcich vyhýbať sa - aspoň pri cestách na kratšie vzdialenosti, teda v rámci európskeho kontinentu - leteckej doprave. ÖBB si je tohto trendu vedomá, a na cestovných lístkoch napríklad uvádza aj informácie o tom, ako cestujúci môžu využívaním železničnej dopravy oproti lietaniu či cestovaniu autom výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu a pomôcť tým snahe o odvrátenie klimatickej katastrofy.

Šéf ÖBB Matthä navyše podľa toho, čo porozprával NYT, dobre rozumie aj akémusi romantickému rozmeru nočného cestovania, ktorý nadšencom a priaznivcom cestovania môže pripomínať časy kultového Orient Expressu či ďalšieho prastarého diaľkového vlaku, Wiener Walzer. "Je častým nepochopením problematiky, že nočný vlak musí do cieľa doraziť rýchlo. V skutočnosti to najdôležitejšie je, aby odchod a príchod bol vo vhodnom čase," hovorí Matthä. Vhodný čas odchodu prirodzene znamená taký, keď je človek zvyknutý ísť spať, prípadne o niečo skôr, a ideálny príchod je zas krátko po tom, kedy je zvyknutý vstať.

Počet trás, na ktorých Nightjet pravidelne premáva, sa pritom utešene rozrastá. Od 19. januára napríklad pribudne nočný vlak do Bruselu, ktorý bude premávať dvakrát týždenne, o niečo neskôr sa ponuka rozšíri aj o Amsterdam. Už teraz sieť trás, na ktorých Nightjet premáva - na niektorých denne, na iných menej často - spája ako koncové body desiatky miest po celej Európe. K tomu samozrejme treba prirátať ďalšie desiatky až stovky miest, v ktorých vlaky stoja po ceste.

Komu neprekáža, alebo sa mu dokonca páči, že mu okolo hotelovej postele celú noc lomozí ruch železnice, môže nastúpiť každý večer napríklad krátko pred pol desiatou do vlaku vo Viedni, a ráno o ôsmej sa zobudiť v Benátkach. Alebo sa - tiež takmer každý deň - prepraviť medzi trištvrte na desať večer a deviatou ráno z alpského Innsbrucku do severonemeckého Hamburgu. Keď sa k službám ÖBB prirátajú tie od iných železničných prepravcov, dá sa takto krížom-krážom precestovať celý kontinent.

Isté je, že tento spôsob cestovania nekončí, naopak, začína sa mu dariť, a minimálne rakúska ÖBB plánuje pridávať stále nové trasy. Vo svojom súčasnom šéfovi Matthäovi má totiž "veľkého fanúšika nočných vlakov", uzatvára NYT.