Bytčiansky zámok preslávil Turzo aj Jánošík: Bez neho by vraj možno žil ako obyčajný vojak

Hlavnou dominantou areálu je Bytčiansky kaštieľ, ktorý tiež často nazývajú zámok. Pri ňom neskôr postavili Sobášny palác, hospodárske budovy a menší park. Pôvodne na tomto mieste stál vodný hrad, ktorý vznikol v 13. storočí. Túto budovu niekoľko desiatok rokov zveľaďovali, ale potom ju nanešťastie postihol rozsiahly požiar. Kaštieľ bol úplne nefunkčný a niekoľkokrát menil majiteľov.

V 16. storočí ho prevzal František Turzo, ktorý ho získal ako doplnok k hradu Hričov, jedno zo svojich nových sídiel. Našťastie sa tento panovník zamiloval do Bytče a rozhodol sa zámok zachrániť. Pôvodnú budovu už nedokázal obnoviť, preto povolal Giovanniho Kiliana, ktorý sa postaral o nový architektonický návrh a výstavbu. Žiaľ, Turzo sa jej dokončenia nedožil a do kaštieľa sa nasťahoval až jeho syn Juraj, ktorý ho zdedil.

Časom sa z Bytčianskeho zámku stalo jedno z najdôležitejších sídiel Turzovcov, odkiaľ sa aj starali o ďalšie svoje majetky. Kvôli tomu doňho investovali veľa peňazí a neustále ho zveľaďovali. Presťahovali tam aj svoju klenotnicu, v ktorej okrem šperkov ukrývali aj vzácne gobelíny či ďalšie umelecké diela. Viaceré vzácne fresky sa na fasádach nachádzajú až dodnes a jedna z nich zachytáva dokonca aj hlavného architekta Giovanniho Kiliana. Ďalšou vzácnosťou bola aj veľká knižnica.

Po smrti posledného mužského potomka Turzovcov sa kaštieľ stal majetkom Esterházyovcov, ktorí mu však už nevenovali tak veľkú pozornosť. Využívali ho skôr na skladovanie a to sa odrazilo i na jeho kondícii.

V súčasnosti nie je zámok otvorený pre verejnosť. Pred rokmi do jeho priestorov umiestnili štátny archív a navyše v časti areálu začali robiť historický prieskum. Počas neho sa podarilo nájsť viacero kusov pôvodnej keramiky a taktiež pozostatky pôvodnej pivnice. Napriek tomu si ho môžete pozrieť aspoň z vonkajšej strany a preskúmať jeho architektúru.

S kaštieľom sa spája viacero legiend. Najznámejšia z nich hovorí o veľkom drakovi, ktorý žil v tunajšej studni. Jeho chvost údajne siahal až do Váhu, no keďže sa tam zasekol, drak odtiaľ nedokázal vyjsť a vzlietnuť. Preto sa nahneval a spôsobil v Bytči potopu. Podľa tohto námetu vyrobili do jednej zo studní v parku 170 kíl ťažkú sochu draka, ktorá je navyše v noci osvetlená.

S Bytčianskym zámkom sa spája aj legenda o Jurajovi Jánošíkovi. Predtým ako sa stal zbojníkom, slúžil ako vojak tunajšiemu panstvu. Veľmi často vtedy chodieval aj do kaštieľa, kde videl, ako si vrchnosť užíva. Priamo v Bytčianskom zámku sa údajne stretol aj so svojím kumpánom Uhorčíkom. Vraj keby nebolo tohto miesta a zoznámenia, nikdy by sa nemusel dať na lúpenie a možno by žil normálnym životom vojaka.

Autor: © Zoznam/David