Najslávnejšia fotografia New Yorku: Hlavnou hviezdou je slovenský rodák

Fotografia Obed na vrchole mrakodrapu stará 86 rokov zachytáva 11 obedujúcich a oddychujúcich robotníkov na stavbe mrakodrapu RCA Building, dnešnej výškovej budovy GE Building, ktorá so svojou vyhliadkou tvorí srdce Rockeffelerovho Centra.

Na prvý pohľad sa zdá, akoby robotníci na fotografii sedeli vo výške viac ako 200 metrov, ale fotograf Charles Clyde Ebbets len šikovne využil perspektívu a zachytil obedujúcich ľudí vo výške budúceho 69. poschodia nad dokončeným 68. poschodím. Robotníci teda sedia na priečnom nosníku v skutočnosti len niekoľko metrov nad podlahou.

Legendárna fotografia, ktorá vznikla 29. septembra 1932 na 69. poschodí rozostavaného mrakodrapu, bola súčasťou reklamného seriálu fotografií z budovania Rockefellerovho centra. Jedným zo symbolov New Yorku sa neskôr stala i preto, že za robotníkmi sediacimi na traverze sa rozprestiera podstatná časť mesta a jedna z jeho dominánt – Central Park.

O totožnosti mužov na obrázku existujú mnohé tvrdenia. Podľa Národného múzea amerických indiánov (The National Museum of the American Indian) sú medzi nimi traja potomkovia pôvodných obyvateľov Ameriky. Ďalší traja by mali mať podľa filmu Muži pri obede (Men at Lunch) írsky pôvod a niektorí zas majú pôvodne pochádzať zo Švédska.

Najviac sa ale vie o mužovi úplne vpravo, ktorý drží fľašu od whisky aj napriek vtedajšej v USA uzákonenej prohibícii. Je ním drevorubač a tesár Gustáv (Gusti) Popovič z dediny Vyšný Slavkov v okrese Levoča, starý otec výtvarníka a animátora Ivana Popoviča. Do USA vycestoval za prácou celkovo trikrát. Počas jedného z pobytov v New Yorku v roku 1932 pracoval aj na stavbe mrakodrapu RCA Building a tak sa ocitol pred Ebbetsovým objektívom.

V tom istom roku poslal manželke domov na Slovensku pohľadnicu s touto snímkou, na ktorú napísal: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“ Popovič sa na začiatku druhej svetovej vojny vrátil do Vyšného Slavkova, kúpil nejaké lesy a polia, aby na nich mohol gazdovať. Na konci vojny však zahynul, keď ho pri prechode frontu vo vlastnej dedine zasiahol granát. Je pochovaný spolu s manželkou na cintoríne vo Vyšnom Slavkove, ich hrob zdobí slávna fotografia, na ktorej sa Gusti riadením osudu ocitol.