Plávajúce mesto zo železa: Najväčšia plošina Mexického zálivu ťaží ropu z hĺbky 2,5 kilometra

Plávajúce mestá zo železa

Necelých 200 kilometrov od pobrežia Louisiany sa uprostred hladiny Atlantiku týči masívna konštrukcia, ktorá svojim výzorom nemá ďaleko k vesmírnej stanici. Stojí na štyroch pylónoch a po vstupe do jej útrob sa ocitnete v úplne samostatnom svete. Ide v podstate o plávajúce mesto, v ktorom trávia desiatky ľudí celé dni, týždne i mesiace – reč je o zamestnancoch ropnej spoločnosti Royal Dutch Shell, ktorá ropnú plošinu Appomattox vlastní a prevádzkuje. Samotná extrakcia ropy prebieha v morskom dne v hĺbke vyše 2 550 metrov, čo zodpovedá tomu, keby ste na seba naskladali päť budov Empire State Building. „Vždy budem na Appomattox spomínať ako na jeden z najväčších úspechov mojej profesionálnej kariéry,“ vyjadril sa k projektu business opportunity manager spoločnosti Shell Garry Jordan a pri bližšom pohľade je evidentné, že nepreháňa.

Parametre Appomattoxu možno prekvapia. „Je to ako plávajúce mesto. Tých jednotlivcov, ktorí sa na stavbe niečoho takého podieľajú, musíte skrátka obdivovať,“ nechal sa počuť Gage Craig, veliteľ pobrežných operácií. Stanicu označuje prívlastok ponorná – nad hladinou vidíme štyri masívne nosné piliere, na ktorých je ukotvená platforma, kde sa deň za dňom hemžia ľudia vedení jediným cieľom, a to maximalizovať objem vyťaženej ropy z podvodného podložia. Každý zo štvorice dominantných stĺpov slúži nejakému účelu. Jeden z nich predstavuje ubytovňu pre robotníkov Shell, ďalší je zas mozgom celej operácie, v jeho útrobách sa nachádza mostík, kde sa utvára vôľa najvyššieho managementu. Shell, najväčší komerčný investor pôsobiaci v Mexickom zálive, sa môže pýšiť viacerými úspešnými a technologicky inovatívnymi ropnými plošinami, máloktorá ale dosahuje kvality a revolucionárstvo Appomattoxu, najväčšej ropnej plošiny v celom Mexickom zálive. „Priemyslovej preprave sa venujem už mnoho rokov, nikdy som ale nebola súčasťou niečoho tak megalomanského. Len ťažko tromfnete niečo, čo váži viac než 40.000 ton,“ podotýka obdivne Jillian Hansen, projektová inžinierka so zameraním na transport a inštalácie.

To najdôležitejšie sa ale i v tomto prípade skrýva pod povrchom. Operácia zaisťovaná zhora priamo závisí nad hladkom priebehu technických procesov na dne oceánu. Ten zaisťuje chod šiestich vrtných centier, obsluhujúcich šestnásť vrtákov a päť zariadení na hlbinnú injektáž. Z hľadiska potenciálu sa efektivita stanice odhaduje vo vrcholnom období na cca 175.000 barelov ropného ekvivalentu za deň. Barel ropného ekvivalentu je na tomto mieste energetická jednotka, ktorá vyjadruje energiu získanú spálením jedného barelu ropy. S takým objemom by sa dali naplniť nádrže až štyroch miliónov osobných automobilov.

Prelomový projekt milénia

Plošina vpustila do ropovodov prvé dodávky už v druhej polovici roku 2019. Celkový postup z fázy projektu do plnej funkčnosti sa odohral neobvykle rýchlo a prekonal všetky prvotné odhady, podľa ktorých sa ťažba na stanici mala spustiť až v tomto roku. „To, že sa Appomattox podarilo spojazdniť pred plánovaným termínom a tiež s veľkou rozpočtovou úsporou, je dôkazom nášho hlavného záväzku prichádzať s inováciami i počas prebiehajúcich procesov,“ povedal Andy Brown, riaditeľ ropných vrtov spoločnosti Shell Royal Dutch. Georeliéf oceánskeho masívu Norphlet vyniká v rámci Mexického zálivu ideálnymi podmienkami – vysokým tlakom i teplotami. Na spoločnosť Shell môžeme nazerať ako na Krištofa Kolumba zmienenej oblasti. V rokoch 2010 a 2012 stála pri objave nálezísk Appomattox a Vicksburg, z ktorých najväčšia ropná plošina v oblasti čerpá zásoby. O ďalší rok, resp. o dva roky neskôr Shell ohlásil nález ďalších dvoch ropných rezervoárov, nazvaných Rydberg a Gettysburg. Vysnený scenár predpokladá tiež ich napojenie na ťažobné systémy Appomattoxu. Potenciál by sa tak maximalizoval na 800.000 barelov ropného ekvivalentu denne, čo by samo o sebe kompenzovalo celú štvrtinu súčasnej produkcie všetkých ropných plošín všetkých investorov v celom Mexickom zálive. „Appomattox považujeme za dôležitý hub v oblasti Norphletu. Vďaka jeho umiestneniu naň môžeme nadviazať niektoré z predtým využívaných nálezísk, ale má i obrovský potenciál pre tie, ktoré na objavenie ešte čakajú,“ mädlí si ruky Brown.

Dnes Appomattox tróni v zálive ako korunný princíp, obklopený podrobenými plošinkami, zďaleka nedosahujúcich mamutie rozmery velikána z dielne Shell. Rozum zostáva stáť nad tým, že samotná konštrukcia trvala len 35 mesiacov, čo pri projekte podobne epických rozmerov rozhodne nie je samozrejmosťou. Počas tejto doby bolo finalizovaných množstvo kontraktov na dodávky materiálov, technológií i služieb, právnici museli v spolupráci s príslušnými úradmi vybaviť asi 150 povolení týkajúcich sa bezpečnosti a práce v špecificky sťažených podmienkach. Ako už bolo povedané, tlak v Norphlete konštantne dosahuje hodnoty vyše 16.000 Pascalov, teploty tu bežne atakujú hranicu 175 stupňov Celsia. Obe je treba vziať do úvahy, keď sa snažíme o udržateľnosť životného prostredia. A nenechajme sa mýliť, tento fakt majú príslušné americké autority na pamäti.

Pri samotnej konštrukcii vychádzali expertné inžinierske tímy Shell a jeho čínskeho menšinového partnera CNOOC z cenných skúseností nazbieraných počas stavby predchádzajúcich siedmich staníc. Už v nich totiž museli zohľadňovať početné geografické a meteorologické špecifiká Mexického zálivu. A tým predstavitelia „Shellky“ zdôvodňujú ďalší nepopierateľný úspech –   zefektívnením procesov sa podarilo docieliť úspory takmer 40 percent oproti pôvodnému plánovanému rozpočtovému plánu. „Kým v Kórei prebiehala stavba samotnej plošiny, my už sme operovali na mieste, skúmali sme podložie, inštalovali vrtáky,“ vysvetľuje Olayinka Adele, manažérka hlbinných vrtov. „Ako dôležité sa ukázalo postupovať v krokoch. Opakovanie jednotlivých krokov nám zabránilo dopúšťať sa stále dookola rovnakých chýb a vďaka tomu sme firme ušetrili veľké peniaze.“ Stavba Appomattoxu zabrala 35 mesiacov, pričom prebiehala na viacerých kontinentoch. V roku 2017 došlo k jej spusteniu v juhokórejskom prístave Geoje, odkiaľ bola následne fregatou a podporným trajektom s prepravnou plošinou prevezená (!!!) do mesta Ingleside v americkom štáte Texas. Odtiaľ bola rovnakým spôsobom dopravená na miesto inštalácie v Mexickom zálive. Vrtieť ropnou plošinou s hmotnosťou 125.000 metrických ton nie je len tak. Taký kolos je dokonca väčší než najväčšie lietadlové lode sveta.

Je teda očividné, že stanica Appomattox rozhodne nemohla pozornosti Richarda Hammonda uniknúť. Fascináciu prebúdzajú nielen obdivuhodné parametre, ale tiež vášeň tých, ktorí tu žijú / pracujú či sa na projekte podieľali počas iniciačnej fázy. „Appomattox považujeme za vyvrcholenie všetkých úspešných projektov, ktoré mu predchádzali,“ hodnotí Marno De Jong, projektový manažér spoločnosti Shell. „Naša práca rozhodne nekončí. Naopak sme sa zaviazali k povinnosti udržiavať ju v prevádzke na minimálne ďalších 40 rokov.“ A vďaka svojej povesti technologického conoisseura mu budú otvorené dvere i do zákulisia. A vám vďaka televíznym kamerám tiež. Nenechajte si túto jedinečnú príležitosť ujsť a sledujte nový program na stanici Discovery Channel – Veľké stavby s Richardom Hammondom.