Na nákupy do Bolívie

Krajiny, ktorých vo veľkej miere všetky rátania, prepočty, štatistiky a ukazovatele radia do krajín rozvojových, pojem skutočného obchodovania nestratili. Jedna z mnohých vecí, ktoré vás pri cestovaní v Bolívii môžu  naozaj potešiť, je nakupovanie.

Ak teda dávate prednosť malému, avšak čoraz menej prítomnému javu malého obchodovania vo vašej domovine, v Bolívii sa s predajom čohokoľvek a kdekoľvek stretávate na každom kroku. Ste zaplavení obrovským množstvom tovaru, ktoré na vás zíza z obrovských, vo veľkej miere usporiadaných tržníc a trhovísk.

Tržnice sú tak dejiskom ponúkaného a kupujúceho tovaru, obchodníkov a zákazníkov. V množstve a škále ponúkaného tovaru sú akousi zvláštnou protiváhou k obchodným „výdobytkom“ západného sveta. A nielen tým. V spleti obrovského množstva akéhokoľvek tovaru, ktorých prvotiny a ich neskutočné kópie si určite zakúpite, sa pred vami otvára akýsi zvláštny mikrosvet.

Je ním priestor, ktorý pre vás až nepochopiteľne funguje. Na mieste, ktoré na vás pôsobí neuveriteľne chaoticky, mätúco, hlučne a častokrát stiesnene, ste zrazu divákom neuveriteľného predstavenia. V snahe čo najväčšieho obchodného úspechu daného dňa, v ktorom ste sa rozhodli vstúpiť do tohto „ šapitó“, ste v osídlach každého predajcu, ktorý tovar ponúka.

Ten kričí, volá, láka a ponúka. A vy slušne a nesmelo odmietate veľmi výhodnú kúpu. Decentne vysvetľujete, že naozaj nepotrebujete niekoľko kilogramov klincov, tlačenku, šnúrky do topánok, banány priamo z pralesa, zubné kefky, hrnce, kozy, lamy, sliepky...

Čím dlhšie ste súčasťou tohto obchodného „deja vu“, tým viac si uvedomujete jeho unikátnosť. Pohľad na zvláštny pletenec ľudí, ktorí v akejsi symbióze denne prežívajú osud spätý s ponúkaným tovarom, je pre vás nečakanou vizuálnou lahôdkou.

Vidíte príbehy bolívijských mužov, ktorí po neodmysliteľnom dohadovaní sa o cene kupovaného pomaly a s akousi obozretnosťou vyťahujú zo svojich vreciek pokrčené peniaze. Ste svedkami tajných skrýš vo výstrihoch bolívijských žien. Vidíte hladných a smädných, ktorí sa predierajú davom v snahe uspokojiť svoje základné potreby.

Čím dlhšie ste tu a čím bližšie prenikáte z pomyselnej periférie do blízkosti epicentra diania, prestávate byť obyčajným zákazníkom. Stávate sa tak zvláštnou, samozvanou súčasťou tržnicového ošiaľu.

Chcete sa na chvíľu zastaviť. Prichádzate ku jednému zo stánkov a pýtate si kávu. Tak potichu a v úžase ďalej sledujete dianie. Ste presvedčený o nekonečnosti jeho trvania. Prepadáte iracionálnemu pocitu o nevyčerpateľnosti mikrokozmu obchodníkov a tovaru. A tak dopijete kávu a odchádzate.

Ste na ulici, kde „ošiaľ“ predávajúcich pokračuje. Len akosi viac nenápadnejšie a tichšie. Avšak znovu odmietate kúpu syrov, kvetov, ovocia, laku na nechty, toaletného papiera. Hľadáte spôsob, ako sa vyhnúť pýtavým pohľadom. Ako odpovedať nenápadným ženám, že ich tovar žiaľ nepotrebujete. No neodoláte, a tak si kupujete aspoň banány alebo pomaranče alebo chlieb alebo...

Zrazu ste obvešaní hŕbou čiernych igelitových tašiek. Ste si istí výhodnosťou svojej kúpy. Situáciu racionálne uchopíte do vlastných rúk a unikáte tak do pomyselne bezpečnej vzdialenosti od priestorov tržnice. Rýchlosť vášho úniku spomaľujú šuštiace igelitky a v nich zakúpený drahocenný tovar.

Stále ste však hrdí na vašu schopnosť vyjednávať a rozumne nakupovať. V mysli sa tešíte z banánov, ktoré vám pri rýchlom kroku udierajú do nôh. Beriete do rúk chlieb a sentimentálne prepadáte myšlienke o neskutočnosti jeho kúpy priamo na ulici.

Ste však v Bolívii, a tak teda vaše nákupné dobrodružstvo nekončí. Váš pohľad tak zapĺňa obraz žien pokojne sediacich na rohu ulíc, opäť v obkľúčení nejakého tovaru. Pristupujete bližšie. Vo farebnosti, ktorá na vás zo stánku útočí, spoznávate populárne bolívijské sladkosti. A tak opäť prepadáte panike nakupujúceho a pýtate si aspoň akési cukríky alebo arašídy alebo ochutenú sladkú „vodu“ alebo...

Slušne poďakujete žene, ktorá lakonicky berie vaše peniaze. Po tejto kúpe sa vás zmocňuje skutočný a nefalšovaný odpor voči prejavom bolívijského konzumu. Ste rozhodnutí ďalej nepokračovať v kúpe výrobkov, o hodnote ktorých teraz výrazne pochybujete. Utekáte do najbližšieho parku.

Vo chvíli, kedy dojedáte posledný kus čokoládovej tyčinky a šupy z pomarančov hádžete do smetného koša, sa váš zrak až hypnoticky uprie na okoloidúceho predavača džúsov. Akási stopercentná pravosť džúsu je zaručená jeho výrobou priamo na ulici. Opäť neodoláte. Posledné drobné mince strkáte predavačovi do rúk a z plastového pohára pijete ovocný extrakt.

Vraciate sa späť na lavičku. Viete, že ste znovu neodolali. Rátate mince, ktoré vám zostali po hodinách bolívijského nakupovania. Akosi zvláštne začínate rozumieť svojim „potrebám“.

Oddychujete, lebo ste práve dojedli. Ste spokojní, lebo ste v Bolívii, kde je akosi všetko „na dosah“.

Zdroj/autor: Zuzana Slimáková, drom

Foto: autor