Na vlnách jazera Titikaka

Vitajte u prezidenta

Hoci sú v Peru oficiálnymi jazykmi iba španielský a jazyk kečua, na plávajúcich ostrovoch je dorozumievacím jazykom aymara. Slnkom a vetrom ošlahané dámy v pestrofarebných odevoch sa usmievajú od ucha k uchu a vítajú nedočkavých turistov: Kamisaraki? (Ako sa máte?). Prvé svetlovlasé hlavy vstupujú na ostrov a naučenou frázou odpovedajú, že sa majú výborne: Waliki! Spokojné sú obe strany.

Rákos totora je všade, sú z neho nielen ostrovy, ale aj domy, takmer všetka dekorácia a niekedy aj chutná večera. Spodná, biela časť rákosu je totiž mimoriadne výživná a o jej netradičnej chuti sa môže presvedčiť každý cudzinec. Ponúkne mu ho možno sám ostrovný prezident.

Koľkí návštevníci by sa lepšie pristrojili vedieť, že ich čaká audiencia u hlavy ostrova. To by však onen prezident nemohol byť bosý a s deravou čiapkou na hlave. Inak je to sympatický pán, šéfuje asi štyrom rodinám, ktoré ostrov obývajú, turistom vysvetľuje, ako ostrovy vznikajú a keď treba, prevezie ich svojím prezidentským tátošom.

Takmer nesmrteľní

O príslušníkoch kmeňa Uros sa hovorí, že majú čiernu krv, vďačia za ňu prírode, ktorá im ju nadelila, aby lepšie zvládli nehostinné podmienky, v ktorých žijú. Kým cez deň páli na jazere Titikaka ostré vysokohorské slnko, v noci tu klesne teplota pod nulu. Keď nám prezident Alejandro rozpráva o žene, ktorá zomrela vo veku 120 rokov, híkame a tvárime sa neveriacky.

Do hlavy nám nejde ani fakt, že obyvatelia ostrovov tu naozaj neustále žijú a neprichádzajú skoro ráno, pred davmi turistov, aby sa tvárili ako turistická atrakcia. Hlavou teraz krúti prezident a trochu dotknuto povie, že kto neverí, pokojne môže na ostrove stráviť noc. Nikto nezostáva, Alejandro nás presvedčil.

Prosím, vstúpte!

Marta, Alejandrova manželka, a teda prvá dáma ostrova nás pozýva do svojho príbytku. Jednoduchá posteľ, obyčajná skrinka, na nej rádio, šaty zavesené na stene. Prezidentskú rezidenciu sme si všetci predstavovali inak. Marta je však spokojná, dobrácky sa usmieva a vysvetľuje nám, že v tejto jednoduchej rákosovej chyži býva 4-členná rodina, kuchyňa aj toaleta je spoločná pre celý ostrov.

Ďalšia informácia, ktorá nás nepresvedčila, aby sme zostali dlhšie. Stráviť noc na studenom  a pohupujúcom sa ostrove nikoho nezlákalo, zato deň plný farieb a slnka na nekonečnej hladine jazera Titikaka patrí medzi tie, na ktoré sa nezabúda.

Zdroj/autor: Katarína Strihová, drom

Foto: autor, wikipedia