Skutočná Sissi: Cisárovná ľudských sŕdc mala od romantickej hrdinky ďaleko

 

„Prebudila som sa vo väzení“ – mladá cisárovná vo Viedni

Pôvodne sa mal cisár oženiť s Helenou, ale ako 23-ročný mladík sa zaľúbil v Bad Ischli do jej sestry, mladučkej 15-ročnej Alžbety (narodenej 24. decembra 1837). Svadba sa konala vo Viedni. Mladý cisársky pár sa následne usadil na zámku Schloss Schönbrunn a v Hofburgu. Viedenský dvor bol považovaný za najkonzervatívnejší v celej Európe a Alžbeta trpela pod tlakom prísnej etikety, ktorú stelesňovala predovšetkým matka cisára – Sofia.

Ale ani manželstvo nebolo veľmi šťastné. Protipólom pedantného cisára, ktorý sa zaujímal najmä o armádu, bola mladá žena, ktorú nadchla mytológia, história a literatúra. O výchovu ich detí – v prvých rokoch manželstva priviedla Alžbeta na svet dcéry Sofiu, Giselu a syna Rudolfa – sa starala svokra Sofia. Tak často, ako len mohla, utekala Alžbeta do kúsok od Viedne ležiaceho Laxenburgu. V rozsiahlom parku s rybníkom a neogotickým hradom Franzensburg sa mohla Alžbeta oddávať svojej veľkej vášni – jazde na koni.

Prvé roky jej manželstva boli politicky pohnuté časy, počas ktorých habsburgská monarchia stratila svoje popredné mocenské postavenie v Európe a po ťažkých vojenských prehrách taktiež talianske dŕžavy. František Jozef venoval Alžbete minimum času, jeho mimomanželské aféry ju hlboko ranili. Alžbeta následne ochorela a trpela depresiami, na druhej strane začala cestovať, aby sa dostala z tiesnivej úzkosti Viedne.

 

„Chcem si postaviť loď“: Túžba po slobode a kult krásy

Novozískaná sloboda premenila Alžbetu na sebavedomú ženu, ktorá si svoj život organizovala čoraz viac sama. Prehnane sa starala o svoj zovňajšok a jej krása sa stala legendárnou a zapísala sa do histórie. Jej ideál krásy bol pre tú dobu netypický: definovala ho ako prirodzený a individuálny.

Mimoriadnu starostlivosť Alžbeta venovala svojim dlhým vlasom a úzkemu drieku. Jej osobná kaderníčka musela schovávať vypadané vlasy, aby tak zabránila Alžbetiným výbuchom zúrivosti. Aby dosiahla obvod drieku 51 cm, nechávala sa šnurovať do tesného korzetu, fanaticky športovala a držala dlhé hladovky. Aby unikla etikete viedenského dvora, stala sa obeťou vlastnej vidiny krásy a sťažovala sa, že je „otrokyňou svojich vlasov”.

Na viedenskom dvore sa Alžbeta vzbúrila. Nárokovala si spolurozhodovať pri výchove svojich detí a požadovala, aby mohla samostatne rozhodovať o svojich osobných záležitostiach a mieste pobytu. Začala sa učiť po grécky a maďarsky a udržiavala blízky vzťah s maďarským grófom Andrássym, ktorý sa neskôr stal prvým maďarským premiérom. Vehementne sa u Františka Jozefa stavala na stranu rakúsko-maďarského vyrovnania, ktoré nakoniec viedlo ku vzniku Rakúsko-Uhorska. Od tej chvíle sa Alžbeta stala taktiež kráľovnou Maďarska a bol to titul, ktorý vždy hrdo nosila.

 

„Približuje sa k Tebe kráľovná Tvojho srdca“: Priateľka pre cisára

V nasledujúcich rokoch sa Alžbeta viac nemiešala do aktuálnej politiky. Ešte raz sa stala matkou. Na rozdiel od svojich prvých detí, prevzala výchovu svojej dcéry Márie Valérie do svojich rúk hneď od začiatku. František Jozef sa pokúšal pripútať Alžbetu k Viedni a daroval jej vilu Hermes Villa.

Vilu, ktorá sa nachádzala západne od Schönbrunnu v chránenej oblasti Lainzer Tiergarten, nanovo zariadil významný viedenský architekt Carl von Hasenauer. Ešte dnes môžete pocítiť vo vile ducha cisárskych čias, vzdialeného od dvornej reprezentatívnej etikety. Koniec koncov vila viac zodpovedá vkusu domáceho pána ako obdarovanej, čo bolo aj dôvodom, prečo sa tu Alžbeta zdržiavala len veľmi zriedkavo.

Taktiež sa ďalej nechcela vzdať svojich rozsiahlych ciest a preto aktívne podporovala vzťah cisára s mladou herečkou Katarínou Schratt, aby si ďalej mohla nerušene vychutnávať svoju túžbu po slobode. Po samovražde syna Rudolfa v roku 1889 sa Alžbetina cestovateľská túžba stáva očividne nepokojnejšou. Zmietaná silnými depresiami túži po vlastnej smrti…

 

„Raz snáď k Tebe príde posledná slza ako perla”: Smrť v Ženeve

Taliansky anarchista Luigi Luccheni chcel na seba už dlhšie upozorniť prostredníctvom atentátu, ktorý by vyvolal veľký rozruch. Keď zo Ženevy predčasne odcestoval francúzsky korunný princ, dozvedel sa Luccheni o pobyte Alžbety v meste.

Písal sa 10. september 1898, keď chcela nastúpiť na loď, ktorá by ju odviezla späť do Montreux, odkiaľ pricestovala deň predtým. Luccheni sa vrhol na cisárovnú, sprevádzanú iba jednou dvornou dámou a pichol jej pilník do srdca. Ani nie o dve hodiny neskôr Alžbeta ako 61 ročná zomrela na ťažké zranenie. Jej telo bolo prevezené do Viedne a pochované v cisárskej hrobke.

44 rokov bola Alžbeta cisárovnou zanikajúcej veľkej ríše. Postavila sa proti reprezentatívnym a rodinným úlohám, ktoré z toho vyplývali a venovala sa realizácii vlastnej túžby po slobode. Únik z neobľúbenej postavy cisárovnej opisuje nakoniec aj vo svojej lyrike, kde prichádza na svet ako kráľovná víl Titania.

 

„Som čajka, ktorá nikam nepatrí”: Sissi – mýtus

Pre jej súčasníkov bola najkrajšou ženou Európy. Kult Sissi prepracovali do detailov až ďalšie generácie a nachádzali vždy nové a nové dodatky: literárny Décadence ju vyhlásil za melancholickú a do umenia zamilovanú Femme fatale, a rakúskemu filmu z roku 1950 sa podarilo, zachádzajúc až do Sissi – gýču, vytvoriť identifikáciu postavy pre ženskú sebarealizáciu a rebéliu.

Jednoznačný obraz však nie je ľahké vytvoriť, pretože Alžbeta nielen strážila, čo sa o nej mohli dozvedieť jej súčasníci, ale určovala aj, čo zostane budúcim generáciám z jej osobných záznamov. Zákaz fotografovania zmrazil jej podobu ešte počas života ako nestarnúcu krásku. Tak sa sformovala Alžbeta ohromujúcim moderne pôsobiacim spôsobom ako umelecká postava, ktorá sa stala sto rokov po svojej smrti dlhodobou značkou „Sissi”.

Skutočnosť, že Alžbeta bola tiež inteligentná, nadaná na jazyky, sčítaná a politicky aktívna, zviditeľnila až mladá generácia historikov. A vytvorila nový obraz: básnikom Heinrichom Heinem inšpirovaná – priemerne nadaná – lyrička, ktorá jazdila najnáročnejšie parkúry a v starobe lyricky stvárňovala pôsobivú smrteľnú fantáziu.

 

Čo navštíviť

Múzeum Sissi vo viedenskom Hofburgu – vystavuje asi 300 osobných predmetov, ktoré kedysi patrili Alžbete. Medzi nimi nájdete slnečníky, vejáre a rukavice, časti oblečenia, kozmetické prípravky, jej mliečny pohár s cestovným kufríkom, cestovnú lekárnička a dokonca aj originál úmrtného listu.

Schönbrunn - jedno z najvýznamnejších barokových šľachtických sídiel na svete, kde môžete nahliadnuť aj do prepychových komnát, ktoré kedysi Sissi obývala spolu s manželom Františkom Jozefom I.

Hermes Villa – je situovaná v idylickom prostredí uprostred bývalých cisárskych poľovníckych revírov. Fotografie, plány a dokumenty, ale najmä ešte existujúce časti pôvodného zariadenia a mnohé osobné predmety cisára a cisárovnej sprostredkúvajú cisársky životný štýl vzdialený od oficiálnej dvorskej etikety.

Laxenburg - obľúbené lovecké sídlo Habsburgovcov, kde Sissi a František Jozef strávili medové týždne. Cisárovná sa sem často vracala aj neskôr a v jej obľúbenom zámku porodila dcéru Giselu a neskôr aj korunného princa Rudolfa.

Kapucínska krypta – je miestom posledného odpočinku 150 významných Habsburgovcov. Hoci si Sissi želala byť pochovaná „pri mori, najlepšie na Korfu“, aj jej ostatky spočinuli pod skromným kostolom a kláštorom kapucínov.

Korfu – grécky ostrov patril k obľúbeným miestam Sissi. V roku 1863 tam bývala vo vile Mon Remos a neskôr si postavila vlastný palác Achilleion. Všetko v dome mala premyslené do posledného detailu a jeho zariaďovaniu venovala veľa času. Dôkladne si všimnite nápaditú výzdobu, pretože prácu na nej často koordinovala samotná panovníčka.

Bardejovské Kúpele – v roku 1895 strávila Sissi tri týždne aj na východe našej krajiny. Jej návštevu dodnes pripomína socha a náučný chodník, po panovníčke je pomenovaný aj hotel, kde bývala. V ňom môžete navštíviť aj muzeálny apartmán Sissi, vybavený masívnym štýlovým nábytkom podľa vzoru apartmánov v Hofburgu a vyzdobený fotografiami a obrazmi Sisi.

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku