Koncentračný tábor Mauthausen - príšerné miesto, kde sa Hitler zbavoval kritikov

Pozostával z niekoľkých táborov

Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen patril k najrozsiahlejším v celom regióne. Pozostával totiž z niekoľkých táborov, ktoré tam postupne vznikali. Ten hlavný vybudovali neďaleko Mauthausenu, neskôr k nemu pribudli ďalšie tri, ktoré sa potom rozrástli do veľkého komplexu. Podľa historických záznamov patril tábor k najkrutejším v Európe. Zatiaľ čo niekde zabíjali veľkú časť väzňov hneď po privezení, tu ich trestali prácou v drsných podmienkach, kvôli čomu sa často dlhé mesiace trápili. Druhý rozdiel bol aj v zložení väzňov. Mauthausen-Gusen bol totiž ako jediný primárne určený oponentov režimu a intelektuálne elity.

Zomrelo tam viac ako 300 tisíc väzňov

Tábor začal fungovať v roku 1938. Zaradili ho do tretej skupiny, čo znamenalo, že tam budú panovať najtvrdšie podmienky a najprísnejší režim. Kvôli tomu pre neho cielene hľadali odľahlejšie miesto na vidieku, aby sa ľudia nedostali k informáciám o tom, čo sa za jeho bránami v skutočnosti deje. Jeho vznik sprevádzala malá kamufláž. Koncentračný tábor pôvodne prezentovali ako podnik, ktorý sa má sústrediť na práce v tunajšom žulovom kameňolome. Zo začiatku preto nikto nevedel, že v skutočnosti tam ľudia dreli v otrockých podmienkach a vysilenie bolo najčastejšou príčinou úmrtia. V tábore zomrelo podľa záznamov viac ako 300 000 ľudí a úmrtnosť tam bola jedna z najväčších spomedzi všetkých koncentrákov v Európe.

Tvrdá práca v kameňolome a ničenie psychiky

Rovnako ako v iných koncentrákoch, aj v Mauthausen-Gusen panovali neľudské podmienky. Napriek tvrdej práci dostávali väzni len minimum jedla, ktoré bolo potrebné na prežitie. Cielene ničili aj ich psychiku, aby tak inteligencii ukázali, akú majú nad nimi moc. Najhoršie boli práce v žulovom kameňolome, ktoré museli uväznení vykonávať ručne. Robili v prašnom prostredí, ktoré ešte viac škodilo ich zdraviu. Časť väzňov neustále pracovala aj na rozširovaní táborov, pretože nové budovy pribúdali veľkou rýchlosťou. Ku koncu vojny ich využívali aj pri výrobe zbraní, ktoré následne posielali na front.

Schody smrti

V kameňolome sa nachádzalo schodisko, ktoré pozostávalo zo 186 schodov. Po nich museli väzni nosiť obrovské kusy kameňov, na ktoré však nemali dostatok síl. Preto sa často stávalo, že im vypadli z ruky a ako padali dole, zranili alebo zabili ostatných väzňov. Niektorých z väzňov z toho dôvodu dozorcovia priamo na mieste zastrelili. Časom preto začali toto miesto nazývať schodmi smrti a stalo sa smutným symbolom koncentračného tábora Mauthausen-Gusen.

Oslobodila ich americká divízna jednotka

I keď Mauthausen-Gusen patril k najväčším táborom, podarilo sa ho oslobodiť až ako jeden z posledných. Napriek protitankovej obrane sa americkým obrneným divíznym jednotkám podarilo preniknúť do tábora 5. mája 1945. V tom čase však už väčšina dozorcov a čelných predstaviteľov ušla. Tí, čo zostali, sa po oslobodení stali terčom pomsty uväznených, ktorí až potom odišli na slobodu.

Autor: © Zoznam/David