Lipnice je skrytou perlou Vysočiny: V tieni hradu vás privíta pravnuk svetoznámeho spisovateľa

História mestečka Lipnice nad Sázavou je neoddeliteľne spätá s hradom, ktorý bol postavený okolo roku 1310 na obranu neďalekých strieborných baní a obchodných ciest. Jeho veľký význam dokazuje aj to, že tu v roku 1335 pobudol samotný kráľ Ján Luxemburský so synom Karolom IV. a ten dokonca neskôr hrad získal pre seba a 9. novembra 1370 udelil mestečku Lipnice mestské práva vrátane práva variť a predávať pivo.

Mohutné sídlo si svoje dôležité postavenie zachovalo aj neskôr. V roku 1417 v tunajšej kaplnke vysvätili vôbec prvých husitských kňazov a v roku 1645 ho obsadilo švédske vojsko. To síce o rok neskôr po štvortýždňových tvrdých bojoch vyhnala cisárska armáda, no mestečko sa z rán, uštedrených tridsaťročnou vojnou, už nikdy úplne nespamätalo.

Hoci bol hrad v tej dobe už veľkolepo prestavaný (na začiatku 16. storočia do podoby neskorogotickej rezidencie, po roku 1561 v renesančnom štýle) a po odchode Švédov prešla hradná kaplnka, mestský kostol aj zvonica barokovou úpravou, úpadok sa už zastaviť nepodarilo. Mohutné múry už slúžili len ako sídlo správy panského veľkostatku a postupne chátrali.

Definitívnu ranu im potom zasadil katastrofálny požiar 19. septembra 1869, ktorému podľahla väčšina mestečka i celý hrad. Vyhoretá zrúcanina zostala opustená až do roku 1913, kedy sa konečne pristúpilo k jej záchrane a obnove a bolo vytvorené hradné múzeum. K jedným z jeho prvých sprievodcov patril aj Jaroslav Hašek (1883-1923), preslávený dnes po celom svete vďaka svojim príbehom o vojakovi Švejkovi.

predošlé

nasledujúce

Na Vysočinu ho priviedla náhoda. Hašek pochádzal z Prahy, kde dlho viedol bohémsky život. Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel na front do Ruska a keď sa odtiaľ v roku 1920 vrátil, starí kumpáni ho nečakali s roztvorenou náručou. Dôvodom boli jeho politické názory. Hašek bol najskôr známym ako podporovateľ myšlienok anarchizmu, neskôr prijal socialistické myšlienky, ktoré chcel šíriť aj v českej metropole, no napokon aj od tých čoskoro po návrate upustil.

Stal sa teda nepohodlným pre všetky strany a v Prahe sa necítil dobre. Keď raz stretol cestou z krčmy starého priateľa, maliara Jaroslava Panušku, sadol s ním na vlak a vo švrtok 25. augusta 1921 predpoludním vystúpili na stanici v Světlé nad Sázavou. Odtiaľ sa pešo vydali do mestečka Lipnice, ktoré už Panuška dobre poznal, lebo tam v minulosti tvoril. Haškovi sa mestečko zapáčilo natoľko, že sa už do Prahy nikdy nevrátil.

Najskôr sa na pár mesiacov ubytoval v miestnej krčme U České koruny a potom si pod hradom kúpil malý domček. V ňom začal písať aj svoje najslávnejšie dielo Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny a v ňom aj 3. januára 1923 zomrel. Celkom chudobný a zadlžený na všetky strany. Hoci teda Jaroslav Hašek na Vysočine prežil len necelý rok a pol pred svojou smrťou, predsa je práve toto miesto spájané s osobnosťou slávneho spisovateľa najviac.

Pri prehliadke nádherného hradu sa neubránite predstave, čo asi Hašek hovoril návštevníkom o jeho malebných zákutiach, kúsok ďalej uvidíte v jeho domčeku nielen vtipné kresby odkazujúce na Švejka, ale aj súkromné veci spisovateľa – samovar, balalajku, obrovský džbán na pivo aj plstené čižmy, stojace vedľa postele, v ktorej naposledy vydýchol – a po malej prechádzke prídete aj k miestnemu cintorínu, kde spí večným snom.

Nevynechajte však ani miestny podnik U České koruny. Nielenže si tam pochutíte na skvelej kulajde, kačici či guláši, ktoré spláchnete dobrým čapovaným, ale je to aj miesto, kde sa o Haškovi dozviete azda viac než kdekoľvek inde. Hospoda dnes totiž patrí spisovateľovmu pravnukovi Martinovi a ten vám o svojom slávnom predkovi povie aj to, čo v žiadnych knihách nenájdete. So šarmom, vtipom a otvorenosťou, akej sú schopní azda len domáci!

predošlé

nasledujúce

Autor: © Zoznam/ako