Najdlhší osobný vlak v histórii: Švajčiari vypravili do hôr takmer dvojkilometrový kolos

Sto vozňov, takmer 3000 ton a 1906-metrová dĺžka – takýto kolos mohli šťastlivci vidieť na časti železničnej trate Albulabahn vo východnom Švajčiarsku, ktorá je zapísaná aj na zozname UNESCO. 25-kilometrovú trasu z Predy do Alvaneu prekonalo 25 spojených elektrických vlakov „Capricorn“ približne za hodinu.

Trať vedie po najvyššie položených úzkorozchodných koľajniciach v tesnej blízkosti švajčiarskych ľadovcov a je známa svojou vysokou architektonickou, technickou i historickou hodnotou. Celkovo meria 61,67 kilometra a spája Thusis (697 m n. m.) a St. Moritz (1775 m n. m.). S výstavbou sa začalo v roku 1898 a hoci trať zahŕňa až 39 tunelov a 55 mostov, dokončená bola už o päť rokov neskôr.

Zvládnuť ju je veľkou výzvou aj dnes, najmä v prípade, ak sa na Albulabahn vydá vlak s dĺžkou takmer 2 kilometre. Slávnostnej jazde preto predchádzali mesiace príprav a o jej plynulosť sa staralo až 21 technikov a skúsených 7 rušňovodičov. "V každej sekunde potrebujeme byť na sto percent synchronizovaní. Každý musí mať svoju rýchlosť a ostatné systémy neustále pod kontrolou," povedal ich šéf Andreas Kramer (46) pre CNN.

Akýkoľvek nesúlad v zrýchlení alebo spomalení jednotlivých častí vlaku počas cesty by vyvolal prílišný tlak na koľaje i napájacie zdroje, čo by predstavovalo veľký bezpečnostný problém. Rýchlosť bola tiež obmedzená na 35 kilometrov za hodinu, aby počas brzdenia pri zjazde nedošlo k preťaženiu vlakov a elektrickej siete.

Aj napriek takýmto výzvam sa Švajčiarom podarilo doterajší rekord prekonať a poraziť pritom vlaky, ktoré musia prekonávať oveľa menšie prevýšenie. Napríklad najdlhší pravidelne jazdiaci vlak z austrálskeho Adelaide do Darwinu, ktorý máva v špičke až 1096 metrov, či doterajšieho rekordéra - 1739-metrovú súpravu sedemdesiatich vagónov belgických železníc, ktorá v roku 1991 vyrazila z Gentu do Ostende.

Autor: © Zoznam/ako