Prečo sa tešiť z jesene – Slovenské pranostiky a tradície

 

Kedy presne tá jeseň prichádza?

 

Jeseň si všetci predstavujeme po svojom, no určité spoločné rysy nájdeme medzi nami všetkými. Pod týmto pojmom má niekto nízke teploty, iný veľa dažďa a ďalší zubaté slnko a žlté listy. Kedy však jeseň prichádza už len ťažko presne povieme. Postupne po babom lete. Odborníci však na to majú aj presné merania, ktoré nám vedia povedať, kedy presne sa leto prehupne do jesene.

Astronomická jeseň – nastáva každý rok približne medzi 21. a 23. septembrom. Vtedy dochádza k jesennej rovnodennosti, a trvá až do 21. alebo 22. decembra, kedy je zimný slnovrat.

Klimatologická jeseň – začína 1. septembra a končí 30. novembra.

Ďalších 10 fotografií v galérii

 

Jeseň na Slovensku

 

Teraz našťastie nehovoríme o predpovediach počasia. Veď tie aj tak nikdy výjdu. Radšej sa pozrieme, aké zvyky a tradície sme u nás doma kedysi mali. Čo také nám zachovali predkovia?

Kedysi, v dobe keď predpovede počasia neboli v kurze, sa našim starým rodičom podarilo vcelku úspešne pozorovať správanie prírody. Sledovaním zvierat, rastlín a prírodných úkazov dokázali odhadnúť najvhodnejšie termíny pre nich najdôležitejšie udalosti. Sejbu a žne. No dokázali toho omnoho viac. Vedeli, či bude zima studená, úroda veľká, alebo či bude dostatok vlahy.

 

Ich pranostiky sa nám zachovali dodnes, veľa z nich isto poznáte, ale niektoré pre vás môžu byť novinkou.

 

Za peknou jeseňou nasleduje tuhá zima a úrodný rok.	Lastovičky na odletu, koniec i babiemu letu.
Panny Márie narodenie, lastovičiek rozlúčenie.	September — z poľa ber!
Štedrá Mara — chleba dala.	Sv. Martin chodí na sivkovi.
Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.	Septembrový dážď, poliam potrava, vinohradom otrava.
Ak sa osy v septembri tlačia do príbytkov, prorokujú tuhú zimu.	Na svätého Cypriána chladno býva často zrána.
Ak je október veľmi zelený, bude potom január hodne studený.

 

 

Okrem pranostík nám po predkoch zostali aj zaujímavé tradície spojené s jesenným zebrom úrody. Každý rok sa nezabudli prírode poďakovať za jej štedrosť. Robili to formou dožiniek a vinobraní. Aj k rôznym svätým si vytvorili určité úkony, ktorými vzdávali hold prírode a svojim predchodcom.

 

 

• Dožinky

 

História dožiniek siaha do ďalekej minulosti. Ešte v predkresťanských dobách to bola oslava ukončenia žatvy, ktorá mala magickými silami dopomôcť k lepšiemu budúcemu roku. Dobrá úroda sa vtedy pripisovala nadprirodzeným silám a tie si bolo nevyhnutné dostatočne uctiť. Posledné klasy sa nechali na poli, posledný snop mal byť veľký a ťažký, z najkrajších klasov sa uplietol veniec a zrná sa primiešali do jarného osiva. Neskôr sa dožinky stali len oslavou žatvy a ženci a žnice nosili po ukončení prác dožinkový veniec hospodárovi. Ten ich pohostil a veniec vyvesil na strechu.

 

• Vinobranie

 

Tak ako dožinky, tak aj vinobranie bolo (a je) oslavou ukončenia zberu. Posledný voz oberači vyzdobili a v slávnostnom sprievode ho odprevadili až k hospodárstvu. Tu pri víne a dobrom jedle oslavovali ukončenie sezóny. Postupne sa vo vinárskych oblastiach, prevažne v Malých Karpatoch, rozšírili spoločné vinobrania a dnes už oslavujú všetci, čo sa zaujímajú o kvalitné víno a dobrú zábavu.

Ďalších 10 fotografií v galérii

• Páračky

 

Isto si spomínate na veľké perové periny starých mám. Boli nadýchané a voňali/smrdeli tak, ako to len periny z husieho peria vedeli. Získať takúto perinu ale nebolo vôbec jednoduché. Bolo treba napárať veľa peria. To si gazdiné počas celého roka odkladali a v jesenných a zimných mesiacoch ho potom v skupinách párali. Počas páračiek sa stretli príbuzné aj susedy a spolu sa venovali páraniu. Nikdy si nemohli vziať viac peria ako by zvládli, inak by gazdinej husi v budúcom roku zle rástli. Pravidiel bolo viacero, no vždy šlo o spoločenskú udalosť, keď sa okolité ženy a dievčatá stretli a rozprávali sa. Takto sa šírili nie len klebety, ale aj príbehy a tradície.

Ďalších 10 fotografií v galérii

• Priadky

 

Opäť stretnutie žien, ktoré vypĺňalo čas behom dlhých jesenných a zimných nocí. Vlákna bolo potrebné spriasť a samozrejme sa to spojilo so zábavou. Ženy a dievčatá priadli doma, alebo spolu u niektorej z gazdín a pri prácu sa rozprávali a spievali. Počas obdobia zábav sa po pradení bavili rôznymi hrami, na ktorých sa zúčastňovali aj mládenci. Po niektorých priadkach dokonca chlapci z dediny prespávali v dome, kde sa priadlo.

 

• Sviatky

 

Aj kresťanstvo (a tradície predkresťanskej spoločnosti) patrí do našej kultúry a histórie a s ním sa spájajú dva jesenné sviatky - Sviatok všetkých svätých a Dušičky. Počas oboch dní sa pieklo špeciálne pečivo, ktoré pripomínalo kosti, alebo duše zomrelých. Po tieto dni hospodári plnili lampáše maslom namiesto oleja, čím pomáhali zúboženým dušiam, ktoré si maslom mohli potrieť svoje rany. Hladným dušiam sa zase zišlo jedlo spálené v ohni. Údajne, keď na Dušičky pršalo, kvapky predstavovali slzy nešťastníkov, ktorí si pred smrťou nestihli očistiť svoje duše.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Ľudové tradície boli na našom území plné mágie a zaujímavých zvyklostí. Počas týchto dní sa všetci pravidelne stretávali a venovali sa spoločenskému životu. Každoročné opakovanie tak prispelo k tomu, že ešte aj dnes tieto tradície poznáme.

 

Jesenné sviatky vo svete

 

Príchod jesene a ukončenia žatiev sa oslavuje po celom svete. Rôzne oslavy sú rozšírené aj v tých najvzdialenejších oblastiach. Veď úroda je rovnako dôležitá všade vo svete. Azda všade okrem južnej pologule, kde práve teraz prichádza jar a leto, sa začínajú rôzne festivaly a slávnosti, ktorých formy sú tak vzdialené tým našim. Preto si niektoré z nich práve pozrieme.

 

• Čína, Vietnam, Hongkong...

 

Počas splnu v 15. deň ôsmeho mesiaca v čínskom kalendári Han sa oslavujú východoázijske dožinky. Ľudia sa stretávajú, aby spolu oslávili žne, aby sa spolu mohli modliť a ďakovať za dobrú úrodu. Oslava je spojená aj s uctievaním Mesiaca. Počas slávností sú mestá plné lampášov a svetiel.

Ďalších 10 fotografií v galérii

• Japonsko

 

Deň vzdávania vďaky za úrodu oslavujú aj v Japonsku. Niiname-sai,  je dnes viac menej oslavou tvrdej práce a snahy o zlepšenie. V tento štátny sviatok sa Japonci stretávajú a taktiež rozmýšľajú nad lepším fungovaním sveta.  

 

• Dávna Perzia

 

Jesenný festival úrody, ale aj priateľstva a lásky, mehregan, oslavovali už starí Peržania. Podľa rôznych kalendárov sa tento sviatok môže presunúť na iné termíny, no oslavuje sa aj v októbri. V domácnostiach sa prestrie sviatočný stôl, ktorý zdobia farebné obrusy, jedlá a nápoje.

 

• Nemecko

 

Októberfest je v našich končinách starou známou. Jedlo, pitie a zábava, ktoré v Mníchove trvajú 16 dní. Menšie verzie tohto festivalu oslavujú aj v iných štátoch, no na nemecký originál nemajú. Veľkolepá zábava láka každoročne milióny ľudí, ktorí hodujú na lokálnych lahôdkach.

Ďalších 10 fotografií v galérii

• USA, Kanada

 

Nezabudneme ani na slávnosť Vďakyvzdania, ktorú oslavujú v Severnej Amerike. Ako vďačnosť za indiánsku pohostinnosť, začali už prví osadníci oslavovať zber úrody. Dnes milióny Američanov zasadnú štvrtý novembrový štvrtok za spoločný stôl. Pochutnajú si na morke a iných tradičných pokrmoch, ktoré sa špeciálne pripravujú v tento deň.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Zdroj/autor: ludovakultura.sk, zlatyfond.sme.sk, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku