Trója, Kartágo a Persepolis: Legendárne staroveké veľkomestá odkrývajú svoje tajomstvá

 

Trója

Trója, najmýtickejšia zo všetkých starovekých miest, po stáročia inšpirovala západné kultúry – od Shakespeara a Marlowa až po hollywoodsky film z roku 2004 s Bradom Pittom v hlavnej role či najsnovejší akčný seriál na Netflixe. Poloha, a dokonca aj samotná existencia mesta, ktoré sa objavilo v Homérovom epickom epose Iliada, bola po stáročia zdrojom odborných sporov. V 18. storočí v Európe historici neverili, že sa Homérov epos zakladá na skutočných udalostiach.

Koncom 19. storočia však nemecký podnikateľ a amatérsky archeológ Heinrich Schliemann využil svoje bohatstvo k financovaniu rozsiahlych vykopávok v severozápadnom Turecku, kde hľadal pozostatky bájneho mesta. Ruiny mesta napokon našiel, a rovnako aj pokladnicu, ktorú nazval pokladom kráľa Priama. Tieto objavy znamenali začiatok intenzívneho archeologického prieskumu Tróje rôznymi medzinárodnými tímami, ktoré pokračujú dodnes.

Podľa Homérovej verzie udalostí bola Trója zničená na konci 13. storočia p. n. l. a výsledky archeologických prieskumov naznačujú, že skutočnosť môže byť totožná s fikciou. Naozaj však existujú dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdili, že ku skaze Tróje došlo práve kvôli vojne o krásnu ženu, presne tak ako je to aj opísané v Iliade, alebo bolo mesto vyhladené konkurenčnou ríšou, podobne ako to bolo v prípadoch Kartága a Persepolisu?

 

Kartágo

Kartágo bolo založené Feničanmi, ktorí sa v 9. storočí p. n. l. usadili v Tuniskom zálive. Strategická poloha mesta znamenala, že Kartáginci mohli ovládať námorný, ale aj pozemný obchod s africkým vnútrozemím. Kartágo sa vďaka tomu stalo veľmocou v Stredomorí a založilo kolónie na ostrovoch, medzi inými aj na Sicílii a Sardínii, pričom jeho vplyv siahal až do Španielska a fenickej domoviny.  

V roku 264 p. n. l. Rím prvýkrát vyslal svoje légie mimo Talianska cez more, aby pomohol sicílskemu mestu Messina proti Kartágincom. To bol začiatok púnskych vojen medzi rokmi 264 a 146 p. n. l. vedených medzi Kartágincami a Rímskou republikou.

Tretia púnska vojna bola nerovným bojom, ktorý v roku 146 p. n. l. vyústil v úplné zničenie Kartága, ktorého obyvatelia boli buď zmasakrovaní, alebo zotročení. Severná Afrika sa potom stala ďalšou provinciou všemocnej Rímskej ríše.

Zrúcaniny starovekého Kartága sú dnes súčasťou zoznamu UNESCO. Nachádzajú sa v dnešnom Tunisku a zostávajú významnou turistickou atrakciou. Dodnes tu sú viditeľné obrysy veľkého prístavu a zvyšky domov, verejných kúpeľov, chrámov a palácov z čias, keď Kartágo vládlo Stredozemnému moru ako veľkolepý klenot severoafrických pobreží.

 

Persepolis

V južnom Iráne neďaleko Širázu ležia veľkolepé ruiny Persepolisu, hlavného mesta  Achaimenovskej říše. Okolo roku 475 p. n. l. vládla Achaimenovská ríša 44 percentám svetovej populácie, čo je viac ako ktorákoľvek iná ríša v histórii. Aby perzský kráľ Dareios Veľký vyhovel mocnej civilizácii, zahájil v roku 518 p. n. l. stavbu nového hlavného mesta. Názov Persepolis vznikol spojením starogréckych slov Perses a polis, čo znamená „perzské mesto" alebo „mesto Peržanov".

Keď do Persepolisu dorazil Alexander Veľký, patril k najhonosnejším mestám na svete. Keď ho opúšťal, ostala z neho len zrúcanina, po generácie známa len ako „miesto štyridsiatich stĺpov.“ Stĺpov, ktoré ostali v piesku po niekdajších palácoch. Paláce boli vyrabované a veľký palác ako aj okolité mestá ľahli popolom, pričom boli zničené jedinečné kultúrne dedičstvo v hodnote stoviek rokov.

Ruiny ležali pochované až do 17. storočia, kedy boli identifikované ako stratené kráľovské mesto. Riadené vykopávky začali až neskôr v roku 1931 a od tej doby tu práce pokračujú. Persepolis sa v roku 2023 umiestnil na prvom mieste medzi iránskymi pamiatkami UNESCO.

Vďaka poznatkom odborníkov  a 3D moduláciám máme teraz jedinečnú príležitosť preskúmať miesta, kde tieto architektonické skvosty kedysi stáli. V najnovšom dokumente Staroveké veľkomestá na Viasat History sa diváci budú môcť pozrieť na dômyselné stavebné postupy a budú svedkami pokusu o odhalenie zvyšných záhad okolo zániku megamiest Trója, Kartágo a Persepolis.

 

Zdieľať článok na Facebooku