Praha bola zrejme najvýznamnejším trhom s otrokmi v zaalpskej Európe

"Otroci predstavovali dôležitý, možno dokonca najdôležitejší exportný artikel Veľkomoravskej ríše a to isté platí pre vznikajúcu 'ríšu' přemyslovských panovníkov. V druhej polovici desiateho storočia sa Praha stala zrejme najvýznamnejším trhom s otrokmi zaalpskej Európy. Kvantifikovať množstvo predaných otrokov však nie je možné ani približne," povedal Zelenka. "Určite vieme, že sa do Prahy zvážali zajatci z přemyslovských výbojov, ktorí smerovali najmä do oblasti východnej Európy. Predaj vojnových zajatcov či odsúdených a previnilcov do otroctva bol napokon bežnou zvyklosťou aj v mladšej přemyslovskej dobe," dodal.

V stredoveku boli podľa Zelenku Česi aj otrokári, a to ako v zmysle využívania otrockej práce, tak tým, že uvrhali ľudí do otroctva. Otrocká práca sa využívala predovšetkým na kniežacích statkoch, či všeobecne statkoch elity. Miera zastúpenia otrokov zrejme nebola taká ako inde, napríklad v Bavorsku. "Otroci získaní na pražskom trhu smerovali najmä na Pyrenejský polostrov, do córdobského kalifátu, odtiaľ ale zrejme putovali tiež ďalej na africké územie. Slovanskí otroci sa však dodávali aj na byzantské trhy," povedal Zelenka.

Predaj ľudí do otroctva bol a dodnes v niektorých kultúrach je formou trestu, inak tomu nebolo ani v českých krajinách. "Predaj do otroctva, v českom prostredí najmä do Uhorska, bol štandardnou formou trestu. Tu treba mať na pamäti, že justícia v stredovekom období nezabezpečovala len výkon práva, ale predstavovala tiež významný zdroj príjmov z pokút či práve z predaja do otroctva," povedal Zelenka.

V období moderných dejín potom otroctvo v jeho pôvodnom význame, teda že človeka niekto vlastnil, podľa Slávička už v českých krajinách nebolo. Koncentračné tábory je ale podľa Slavíčka možné označiť za niečo, čo sa otroctvu blížilo.

Na africkom otrokárstve sa podľa Slávička Česi ako národ nepodieľali. České krajiny však boli súčasťou európskeho systému hodnôt, medzinárodných vzťahov a ekonomiky, ktorý síce otrokársky systém nestvoril, ale zdokonalil ho a využíval. "A tiež je samozrejme pravdepodobné, že niektorí Česi sa v zahraničí zúčastnili na otrokárskom systéme, či už ako žoldnieri, námorníci či napríklad obchodníci, ale vždy pod systémom cudzej krajiny," povedal.