Deň velikánov: V rovnaký dátum prišiel na svet Steve Fossett, Kant aj Oppenheimer

 

Steve Fossett - dobrodruh, ktorý posúval hranice možného

Do svojich snov investoval stovky miliónov dolárov. Jeho vášňou, ktorá sa mu napokon stala osudnou, bolo posúvanie hraníc ľudských možností. Na svojom konte mal viac ako 110 svetových rekordov v lete balónom, lietadlom i vzducholoďou, v bezmotorovom lietaní a v jachtingu, z ktorých zostali dodnes mnohé neprekonané.

James Stephen Fossett, celosvetovo známy ako Steve Fossett, sa narodil 22. apríla 1944 v meste Jackson v americkom štáte Tennessee, ale vyrastal v kalifornskom meste Garden Grove. Ekonómiu a filozofiu ukončil v roku 1966 na prestížnej Stanfordskej univerzite, o dva roky neskôr získal titul MBA na Washingtonskej univerzite v St. Louis.  

Miliardové bohatstvo nadobudol ako burzový maklér. Po získaní obrovského imania začal meniť svoje sny i túžby na realitu. Neúnavne sa púšťal do jedného dobrodružstva za druhým. Prvýkrát upútal pozornosť už v roku 1965, keď ako študent Stanfordskej univerzity doplával ku skalnatému ostrovu Alcatraz, na ktorom sa nachádzala povestná väznica. Preplávať musel približne dva kilometre v ľadových a nepokojných vodách Sanfranciského zálivu s nevyspytateľnými prúdmi.

Dobrodružnú povahu nezaprel ani v roku 1992 svojou účasťou na najťažších a najdlhších pretekoch psích záprahov na svete Iditarod, keď naprieč Aljaškou prešiel 1760 kilometrov, dvakrát absolvoval slávne 24-hodinové automobilové závody Le Mans, raz tiež rely Paríž - Dakar, preplával aj Lamanšský prieliv a vystúpil na najvyššie vrcholy piatich kontinentov.

Steve Fossett počas svojho života posúval hranice možného, prekonával rekordy na zemi, na vode aj vo vzduchu. Ako prvý obletel v roku 2002 sám celý svet v balóne, ako prvý absolvoval sólový non-stop let lietadlom okolo sveta bez doplňovania paliva. Na katamaráne Cheyenne dosiahol v roku 2004 svetový rekord v najrýchlejšom oboplávaní sveta.

Od sólo letu balónom okolo zemegule neodradilo Fossetta ani päť neúspešných pokusov - až šiesty, v lete roku 2002, bol úspešný. Na teplovzdušnom balóne Spirit of Freedom (Duch slobody) sa vydal na cestu 19. júna 2002 z austrálskeho Northamu.

Po 13 dňoch a ôsmich hodinách pristál 2. júla 2002 opäť v Austrálii v štáte Queensland. Počas letu prekonal približne 33.000 kilometrov, pričom dosiahol najvyššiu rýchlosť 322 kilometrov za hodinu a letel vo výške 10.580 metrov.

Na slávny sólový non-stop oblet okolo zemegule - bez medzipristátia a natankovania - vyštartoval 28. februára 2005 na jednomotorovom lietadle Virgin Atlantic Global Flyer z letiska Salina v americkom štáte Kansas. Po 67-mich hodinách na tom istom letisku 3. marca aj pristál.

Dňa 3. septembra 2007 predpoludním sa vydal Steve Fossett na malom lietadle Citabria Super Decathlon na krátky vyhliadkový let nad Nevadskou púšťou. Bola to však jeho posledná cesta za dobrodružstvom. Vrak jeho stroja našli až na prelome septembra a októbra roku 2008 vo výške 3000 metrov západne od mesta Mammoth Lakes v pohorí Sierra Nevada neďaleko hraníc Kalifornie a Nevady.

Podľa vyšetrovateľov pád malého lietadla zavinili turbulencie, kvôli ktorým stratil nad lietadlom kontrolu a narazil do hory. Keďže, stovky dobrovoľníkov a profesionálov po Fossettovi dlhé týždne i mesiace márne pátrali, na žiadosť jeho manželky Peggy, vyhlásil súd v Chicagu 15. februára 2008 amerického miliardára a dobrodruha za mŕtveho.

Definitívny koniec životného príbehu slávneho svetobežníka urobil ale až náhodný nález trosiek lietadla a ľudských ostatkov koncom septembra a začiatkom októbra 2008 skupinou turistov asi 100 kilometrov od miesta štartu. Testy DNA neskôr potvrdili, že išlo o kosti Steva Fossetta.

 

Julius Robert Oppenheimer - otec atómovej bomby a čiernych dier

Už ako mladý chlapec vedel, že raz sa stane vedcom. A nie hocijakým. Takým, ktorého si všetci zapamätajú. Chcel byť niečím výnimočný. Svoj sen nakoniec dotiahol do cieľa.

Americký atómový fyzik, autor teórie neutrónových hviezd a zároveň propagátor mierového využitia atómovej energie sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku v bohatej rodine nemeckého obchodníka.  V období druhej svetovej vojny viedol americký projekt Manhattan, ktorého úlohou bolo zostrojenie atómovej bomby.

Oppenheimer najskôr študoval na Harvarde v USA. S fyzikom Ernestom Ruthefordom potom pracoval na univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii. S ďalším významným vedcom tých čias Maxom Bornom sa stretol v Nemecku na univerzite v Göttingene, na ktorej získal v roku 1926 vo veku 22 rokov titul doktor.

Po návrate do USA študoval opäť na Harvarde a na kalifornskom technologickom inštitúte (California institute of Technology – Caltech) v Pasadene. Neskôr vyučoval a študoval jadrové procesy na kalifornskej univerzite v Berkeley aj na Caltechu. V roku 1930 popísal ako prvý vedec jav, ktorý sa v súčasnosti označuje ako čierne diery.

V období veľkej hospodárskej krízy vyjadroval sympatie k ľavici a podporoval republikánov počas španielskej občianskej vojny. V roku 1940 sa oženil s Katherine Harrisonovou, členkou komunistickej strany. Mali spolu dve deti.

V roku 1943 ho poverili vedením projektu Manhattan v tajných laboratóriách v Los Alamos v Novom Mexiku. Na vývoji a výrobe atómovej bomby spolupracovalo okolo tritisíc popredných vedcov nielen amerických, ale i tých, ktorí unikli z Európy pred fašizmom. Pri sledovaní pokusného jadrového výbuchu v júli 1945 sa Oppenheimer zhrozene označil za ničiteľa Zeme.

Ako predvídavý vedec sa snažil, aby bola vyvinutá bomba použitá iba ako hrozba, no Spojené štáty ju v auguste 1945 použili. Účinok jadrovej zbrane, ktorú zvrhli na Hirošimu a Nagasaki Oppenheimerom hlboko otriasla. Mnoho vedcov odmietlo pracovať naďalej na projekte a sám Oppenheimer opustil Los Alamos v októbri 1945.

Po vojne sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC). Svoju pozíciu využíval pre lobing za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení so Sovietskym zväzom. Protestoval aj proti vývoju novej zbrane – vodíkovej bomby.

V roku 1953 ho obvinili z náklonnosti ku komunistickej ideológii v tridsiatych rokoch. Hoci neverejné vypočúvanie v roku 1954 preukázalo jeho nevinu, dostal zákaz pracovať s vojenským tajomstvom a svoju činnosť v AEC musel ukončiť. Vedecká obec bola rozhodnutím šokovaná.

Oppenheimer bol nútený stiahnuť sa z verejného života, pokračoval však vo výskume a vyučovaní. Veľa času strávil v jednoduchom dome na ostrove St. John na Panenských ostrovoch a s manželkou sa venoval jachtingu. V roku 1963 mu prezident USA Lyndon B. Johnson udelil cenu Enrica Fermiho ako gesto politickej rehabilitácie.

Robert Oppenheimer, vášnivý fajčiar, zomrel v 18. februára 1967 vo veku 63 rokov na rakovinu hrtana v Princetone. Na Panenských ostrovoch ostala po ňom pomenovaná pláž, ktorú jeho dedička vyhlásila za verejný park určený na rekreáciu.

V júli 2023 mala premiéru historicko-životopisná dráma Oppenheimer režiséra Christophera Nolana. Vo februári 2024 získal film Oscara v siedmich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, režiséra i herca.

"Jeho príbeh je ústredným prvkom spôsobu, akým žijeme teraz a ako budeme žiť navždy. Nikto nezmenil svet tak ako on. Dal mu moc zničiť sám seba. To ešte nikto neurobil," vysvetlil režisér Christopher Nolan vlani pre The New York Times, prečo považuje Roberta Oppenheimera za veľmi naivného a zároveň za najdôležitejšiu osobnosť, aká kedy žila.

 

Immanuel Kant - verný metafyzike a Königsbergu

Kantovo dielo je stále jedným z najčastejších predmetov skúmania pre historikov filozofie. Jeho myšlienky rezonujú aj v súčasnosti a inšpirujú mnohých filozofov a filozofky, v oblasti filozofie vedy, v etike či v politickej filozofii.  Uviedol pre TASR filozof Róbert Maco, vedúci Katedry filozofie a dejín filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

"S menom Immanuela Kanta sa spája predovšetkým myšlienka ´kopernikovského obratu´ vo filozofii. Znamená to radikálnu zmenu v chápaní vzťahu medzi poznávajúcim subjektom a poznávanou realitou. Poznávajúci je podľa Kantovho učenia aktívnym spolutvorcom poznávaného sveta. Dôsledkom tohto učenia však zároveň je, že existuje niečo, čo je pre konečnú bytosť principiálne nepoznateľné: existencia Boha a nesmrteľnosť duše nie sú vedecky ani filozoficky dokázateľné, no zároveň nie sú týmito prostriedkami ani vyvrátiteľné," vysvetlil Maco.

V etike podľa neho Kant vytvoril univerzalistickú teóriu morálky založenú na chápaní človeka ako autonómnej bytosti, ktorá čerpá morálny zákon výlučne zo svojho rozumu. Od Kanta pochádza aj najslávnejšia definícia osvietenstva: byť osvietený znamená mať odvahu používať vlastný rozum. Vo filozofii umenia sa Kant zasa pokúsil originálnym spôsobom zdôvodniť všeobecnú záväznosť estetických hodnotiacich súdov.

Immanuel Kant sa narodil 22. apríla 1724 v pruskom Königsbergu (dnes ruský Kaliningrad). Pochádzal zo skromných pomerov rodiny sedlára. Vzdelanie nadobudol vo svojom rodnom meste, najprv na kolégiu Fredericianum a neskôr na miestnej univerzite, kde najprv študoval teológiu, ale rýchlo prešiel na filozofiu a prírodné vedy.

Po ukončení univerzity pôsobil deväť rokov ako súkromný učiteľ v šľachtických rodinách v okolí Königsbergu. V roku 1755 začal pôsobiť na miestnej univerzite, ale až po pätnástich rokoch získal profesúru z logiky a metafyziky. Na univerzite prednášal takmer štyridsať rokov a údajne patril medzi obľúbených a inšpirujúcich pedagógov.

Svojich životopiscov zaujal paradoxne nie búrlivým životným štýlom, ale až puntičkársky usporiadaným životom. Prísne dodržiaval pravidlá osobného života. Vždy stával o piatej a pracoval do siedmej. Od siedmej do deviatej prednášal, potom do jednej popoludní znovu pracoval na svojich dielach. Po jednej nasledoval dlhý niekoľkohodinový obed, na ktorý si pozýval hostí, väčšinou však ľudí z praktického života ako miestnych učencov. Potom nasledovala pravidelná prechádzka vždy v rovnakú hodinu a za každého počasia k lipovej aleji, ktorá sa dodnes nazýva Filozofická cesta.

Po vydaní jeho najvýznamnejších diel Kritiky čistého rozumu (1781), Kritiky praktického rozumu (1788) a Kritiky súdnosti (1790) dosiahol úspech, ktorý prekročil hranice vtedajšieho Nemecka. Boli mu udelené rôzne pocty, ale aj napriek pozvaniam neopustil hranice rodného mesta, v ktorom aj 12. februára 1804 zomrel.

Podľa Kanta je človek svojou podstatou predurčený klásť si metafyzické otázky, ktoré presahujú empirický svet. Odpovede na tieto otázky je podľa neho možné čiastočne nájsť vo sfére praktického rozumu (Kritika praktického rozumu), ktorý určuje všeobecné princípy morálneho konania presahujúce jednotlivca a platné pre akúkoľvek racionálnu bytosť.

Na území dnešného Slovenska sa podľa Maca reakcie na Kantovu filozofiu objavili už koncom 18. storočia, tie však boli v zásade kritické a nesúhlasné. Pozitívnejšia reflexia kantovských myšlienok sa vyskytla napríklad u niektorých mysliteľov pôsobiacich na Evanjelickom kolégiu v Prešove v prvej polovici 19. storočia.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku