NASA oslavuje úžasnými fotkami: Toto sú najkrajšie pohľady na Zem z vesmíru

 

 

Rozsiahly požiar v Kalifornii, 2018

8. novembra 2018 vypukol 140 kilometrov severne od Sacramenta v Kalifornii rozsiahly požiar. Cez noc ho silný vietor zatlačil na juh a juhozápad a strojnásobil jeho veľkosť, takže na druhý deň už bolo v plameňoch takmer 30-tisíc hektárov pôdy.

 

Fytoplanktón v Čukotskom mori, 2018

Bez ohľadu na množstvo zimnej ľadovej pokrývky, vody pri aljašskom pobreží zvyčajne každú jar ožijú kvetmi fytoplanktónu, ktoré môžu vytvárať nápadné vzory modrej a zelenej farby.

 

Zima v Kaspickom mori, 2017

Kaspické more sa tiahne asi 1000 kilometrov od Kazachstanu po Irán. Na severe sú teploty nižšie a voda je sviežejšia (menej slaná) a plytšia. V dôsledku toho sú severné oblasti v zime náchylnejšie na mrazy.

 

Zdroj batérií v Čile, 2018

Výrobcovia elektrických vozidiel, notebookov, mobilných telefónov a iných zariadení vo veľkej miere využívajú na výrobu batérií lítium. To sa používa aj v keramike, skle, priemyselnom tuku a liekoch. S 29 percentami svetových zásob je jeho najväčším zdrojom Salar de Atacama v Čile.

 

Noc na Zemi, 2016

Satelitné snímky Zeme v noci poskytujú obraz toho, ako ľudia pretvárajú planétu a osvetľujú temnotu. Takéto mapy, ktoré vznikajú približne každé desaťročie, podnietili stovky popkultúrnych využití a desiatky projektov ekonomického, spoločenskovedného a environmentálneho výskumu.

 

Optický jav v Tichomorí, 2018

Ak ste niekedy videli sériu sústredných farebných prstencov v blízkosti hmly, pravdepodobne sa jednalo oi optický jav, ktorý vzniká, keď kvapky vody rozptyľujú slnečné svetlo späť k jeho zdroju. Snímka vznikla neďaleko tichomorského ostrova Guadalupe a zachytáva aj tzv. Karmanove víry.

 

Oblaky nad Indickým oceánom, 2011

Kým sever planéty pokryl v novembri 2011 sneh a ľad, juh sa odel do bieleho z celkom iného dôvodu. Letnú oblohu tam takto sfarbili vetry a atmosférické víry pohybujúce sa nad juhom Indického oceánu. Na fotografii vidno najmenej tri vrstvy oblakov.

 

Ďalšia erupcia na Islande, 2024

Po útlme činnosti došlo 10. februára 2024 na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu k ďalšej erupcii. Láva striekala až do výšky 80 metrov pozdĺž 3-kilometrovej pukliny neďaleko hory Sýlingarfell.

 

Ostrov Šikotan obklopuje morský ľad, 2011

Vulkanický ostrov Šikotan na južnom konci Kurilského reťazca je obklopený morským ľadom – víriacimi tvarmi sivej farby, ktoré na fotografii pripomínajú dym. Hoci sa okolo Šikotanu morský ľad tvorí často, jeho rozsah sa z roka na rok a dokonca aj zo dňa na deň značne líši. Do veľkej miery ho ovplyvňuje pohyb prúdov.

 

Veľká bahamská lavica, 2001

Zaujímavé vzory vytvára morská tráva a piesok aj na iných miestach, takáto neuveriteľná nádhera však zdobí iba Veľkú bahamskú lavicu. Táto ohromná podvodná piesočná plošina sa tiahne od Bahám až takmer ku Kube a za svoju krásu vďačí výhradne geologickým procesom a obyvateľom oceánu.

 

Laura spôsobila zosuvy pôdy, 2020

Na snímke je zachytený hurikán Laura po tom, čo dorazil nad pevninu. Mraky sú zobrazené v infračervenej oblasti pomocou údajov o teplote jasu, čo je užitočné na rozlíšenie chladnejších štruktúr oblakov od teplejšieho povrchu pod nimi.

 

Letné topenie na Špicbergoch, 2022

Výnimočne vysoké teploty vzduchu v lete 2022 spôsobili rekordné topenie na Špicbergoch. Všimnite si na pevnine rozsiahle svetlomodré oblasti, kde sa sneh a firn (stlačený zrnitý sneh) roztopili a odhalili holý ľad.

 

Zem ako z iného vesmíru, 2021

Rozľahlá Líbyjská púšť sa tiahne smerom k Stredozemnému moru, ktoré sa stráca na horizonte tejto fotografie. Oranžové púšte a tmavé hory ostro kontrastujú s jasnými modrými farbami mora a to všetko spolu ešte viac vyniká vďaka hlbokej černi vesmíru v pozadí. Z tohto pohľadu vyzerá Zem ako iná planéta.

 

Krajina s oblakmi na úsvite, 2021

Na tejto snímke z oblasti nad severozápadným Atlantickým oceánom sú výborne zachytené oblaky typu kumulus. Niektoré sú v hornej časti roztiahnuté do širšej plochy, čo sa deje, keď stúpajúci vzduch dosiahne takú výšku, že už nemôže stúpať vyššie a musí tak expandovať do strán.

 

Prelet popri polárnej žiare, 2017

Existuje len málo takých zážitkov, aké poskytuje polárna žiara. Astronaut nafotil túto snímku, keď vesmírna stanica prechádzala nad Ontáriom v Kanade. Viditeľné sú aj iné zdroje svetla a vzduchové žiarenie a jasná modro-biela žiara blízko obzoru je očakávaný východ slnka, jeden zo šestnástich, ktoré vidno z vesmírnej stanice každý deň.

 

Mraky „žiaria“ nad Stredozemným morom, 2022

Polárne mezosférické oblaky, nazývané aj noctilucentné alebo nočné svietiace oblaky, sú najvyššie a tvoria sa vo výškach niečo cez 80 kilometrov. Naproti tomu mraky spojené s našimi poveternostnými systémami sa tvoria v troposfére, najnižšej vrstve atmosféry siahajúcej od úrovne zeme do nadmorskej výšky asi 10 kilometrov.

 

Večerná žiara  Džungárskej panve, 2023

Táto snímka zobrazuje malú časť Džungárskej panvy na severozápade Číny, pre ktorú sú typické vrstvy sedimentárnych hornín a geomorfné prvky. Na fotografii vidno západné strany piesočných dún osvetlené zapadajúcim Slnkom.

 

Vetrolam na Hokkaide, 2018

Zhora ponúka náhorná plošina Konsen na ostrove Hokkaido pozoruhodný pohľad: masívnu mriežku, ktorá sa rozprestiera po vidieckej krajine ako šachovnica. Ako je vidieť na tejto dvojici obrázkov, vzor je jasný po celý rok, dokonca aj pod snehovou prikrývkou. Pásy tvoria vetrolamy - 180 metrov široké rady ihličnatých stromov, ktoré pomáhajú chrániť pastviny a zvieratá pred drsným počasím.

 

Zelená úroda v juhokórejských vodách, 2021

Medzinárodný dopyt po morských riasach stúpa, obrázky, a tak sú takéto pohľady v Južnej Kórey čoraz bežnejšie. Podľa jedného odhadu krajina produkuje až 1,7 milióna ton morských rias ročne, čo zanechalo stopu na mnohých zálivoch, zátokách a prielivoch.

 

Rybolov v zelenom, život v žltom, 2017

Bangkok ako hlavné a najväčšie mesto Thajska je domovom viac ako 9 miliónov ľudí. Priľahlé vody Andamanského mora a Thajského zálivu osvetľujú stovky zelených svetiel na rybárskych lodiach. Rybári ich používajú na prilákanie planktónu a rýb, obľúbenej stravy chobotníc. Keď návnada pláva na hladine, chobotnice ju nasledujú, aby sa nakŕmili - a nechajú sa chytiť.

 

Delta Yukonu, Aljaška, 2002

Severoamerická rieka Yukon meria 3.190 kilometrov. Pramení a takmer polovica jej toku leží v Kanade, ďalej preteká štátom Aljaška v USA a vlieva sa do Beringoveho mora. Jej delta patrí vďaka spleti jazierok a vodných kanálov k najväčším na svete. Spolu s okolitými pobrežnými vodami je rajom pre množstvo zvierat, predovšetkým však vodné a migrujúce vtáctvo.

 

Katabatické vetry zahrabávajú zátoku Terra Nova, 2009

Len niekoľko dní po začiatku jari na južnej pologuli bol ostrov Inexpressible Island a pohorie Northern Foothills na Antarktíde osvetlený zábleskom slnečného svetla z nízkeho uhla. Na snímke vidno dôsledok katabatických vetrov, ktoré dujú od ľadovej pokrývky smerom k pobrežiu - horský terén s holými skalami a vodu zálivu pokrytú ľadom.

 

Austrálske efemérne jazero Mackay, 2010

Krajina severnej a západnej Austrálie je pokrytá stovkami efemérnych slaných jazier, ktoré sa plnia iba dažďami. Najväčším je jazero Mackay na hranici medzi Západnou Austráliou a Severným teritóriom. Tmavé oblasti naznačujú púštnu vegetáciu alebo riasy, vlhkosť v pôde a nízke nadmorské výšky, kde sa hromadí voda. Svetlohnedé označujú oblasti vo vyšších nadmorských výškach, ktoré príležitostne tvoria ostrovy.

 

Len ďalší deň na aerosólovej Zemi, 2018

Aj keď vzduch vyzerá čisto, obsahuje milióny pevných častíc a kvapiek tekutín, známe ako aerosóly. Ak ste niekedy sledovali dym z ohňa, popol zo sopky alebo prach fúkajúci vo vetre, videli ste aerosóly. Na vizualizácii vidno obrovské oblaky dymu nad Severnou Amerikou a Afrikou, tri rôzne tropické cyklóny v Tichom oceáne a veľké oblaky prachu nad púšťami v Afrike a Ázii. Búrky sú viditeľné v obrovských víroch aerosólu morskej soli (modrá farba).

 

Pohľad zhora, 2012

Existuje veľa obrázkov celej Zeme z vesmíru, ale len máloktorý vyzerá takto. Oceánsky vedec Norman Kuring dal totiž tento kompozitný obraz Európy, Ázie, severnej Afriky a celej Arktídy dokopy vďaka snímkam zo satelitu Suomi-NPP, ktorý obieha Zem od pólu k pólu vo výške 824 kilometrov, a tak ponúkol úplne iný pohľad na našu planétu.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku