Český hrad ukrýva bizarné prekvapenie: Kvôli jednej miestnosti sem cestujú z celého sveta

2017-10-03 00:00:00 |   |    | 

Bítov je jedným z najstarších a najromantickejších hradov v Čechách, vo svojich útrobách však ukrýva skutočnú bizarnosť - zbierku vypchatých psov. To, čo sa na prvý pohľad javí ako nechutnosť, je však v skutočnosti dôkazom lásky medzi najslávnejším obyvateľom hradu a jeho milovanými zvieratami.



 

Hrad Bítov leží nad riekou Želetavkou neďaleko jej sútoku s Dyjou na južnej Morave. Zrkadlí sa vo vodách Vranovskej priehrady, ktorá v roku 1935 pohltila rovnomennú obec v podhradí.

Prvé písomné zmienky o usadlosti pochádzajú z roku 1046. Predpokladá sa, že hrad založil knieža Břetislav I. (†1055) z rodu Přemyslovcov. Po ich vymretí po meči prešiel v roku 1307 do rúk Lichtenburkovcov, ktorí zbohatli najmä vďaka ťažbe striebra. Pôvodne sa jednalo o drevenú stavbu, až začiatkom 13. storočia hrad dostal svoju kamennú podobu. Rozsiahlou prestavbou prešiel za Rajmunda, ktorý tu nechal vybudovať mohutné opevnenie s tromi vežami, novú obytnú časť aj hradný kostol Nanebovzatia panny Márie na hradnom nádvorí (1334).

Majetkom rodu Lichtenburkovcov bol hrad Bítov až do roku 1576, potom prešiel rukami viacerých šľachticov. Najväčšiu pečať na ňom zanechal Fridrich Jankovský z Vlašimi, spoluautor moravskej ústavy (1628). Ten nechal na južných hradbách vybudovať hospodárske budovy a pivovar. Jeho syn Hynek napísal na Bítove prvé dielo o koňoch v českom jazyku a pri vpáde Švédov ochránil svoj hrad len vyvalením množstva sudov s pivom. V roku 1638 rozšíril hradný kostol a vybudoval tiež hradný palác s arkádovým nádvorím a vežou. Zriadil aj nový vstup do hradu a pristavil k nemu vstupný most.

Bítov čakali ešte viaceré ďalšie premeny. Po roku 1811 prestavali budovy do dnešnej neogotickej podoby, na mieste niekdajšej studne  vznikla fontána a vybudovali aj nové severné krídlo s kuchyňou. Na mieste sýpky vznikla divadelná sála a na severnej strane empírová kočiareň s koniarňou. V 19. storočí prebehli aj veľké úpravy záhrad a lesoparku s výstavbou rotundy, studničky aj jazierka lásky.

Najväčšiu pozornosť súčasných návštevníkov však aj tak najviac púta miestnosť, ktorú v hrade zariadili až v 20. storočí. Na svedomí ju má rakúsky majiteľ porcelánky, barón Georg (Jiří) Haas z Hasenfelsu, ktorému Bítov kúpil v roku 1912 jeho otec. Dostali sa k nemu náhodne - inzerát, ponúkajúci bítovské panstvo, našli v novinách.

Georg Haas bol podivín. Okolitá šľachta sa ho stránila, lebo bol „novoprišelcom“ a navyše mal židovský pôvod. Provokovalo ich aj jeho správanie. Barón viedol veľmi bohémsky život. Pitky a bujaré zábavy boli na dennom poriadku, Haas do nich na svoj účet často zapájal aj celé osadenstvo krčmy. Barón sa nikdy neoženil a v okolí mal množstvo priateliek. Viedol si tzv. Maitressen konto - evidenciu mileniek, kde ich hodnotil podľa poskytnutej rozkoše. V najúspešnejšom roku mal zapísaných až 285 žien. Predpokladá sa, že mal minimálne 15 ľavobočkov, iba dve deti však oficiálne uznal za svoje. Štedrý však bol ku všetkým a mnohé ženy dostávali menší obnos peňazí aj po jeho smrti.

Snáď ešte viac ako ženy miloval barón Haas zvieratá. Na svoju dobu bol veľmi pokrokový, odmietal ich lov a na hrade založil jednu z najväčších súkromných zoologických záhrad v krajine. V sobotu a nedeľu bol do nej vždy bezplatný vstup.

Choval rôzne druhy živočíchov, k tým najexotickejším patril mravenčiar a jeho obľúbená levica Mietzi-Mausi (1930 - 1945), ktorú odkúpil od cirkusu Kludski ako mláďa a pomenoval podľa obľúbenej Disnyeho postavičky Mickey Mousa. Okrem milovanej levice barón najviac obľuboval psy. V jednej chvíli ich na hrade bývalo až 200 (!) - rôznych rás, veľkostí a farieb. Žili tu bernardíny, dogy, boxery, írske setre, jazvečíky, ale aj množstvo krížencov. Staral sa o ne početný personál, ktorý všetky informácie o psoch aj o výdavkoch na ne zapisoval do účtovných kníh. V písomnej podobe dokonca existoval denný režim, v ktorom bolo stanovené napríklad aj to, že v sobotu sa mení slama vo všetkých kotercoch a búdach.

Barón sa od svojich psích miláčikov nevedel odlúčiť a tak ich po smrti často nechával  vypchať. Práve tak vznikla známa zbierka, ktorá je s počtom kusov 51 najväčšou na svete. Každé zo zvierat je zvečnené v polohe, ktorú malo počas života najradšej.

Ostatné psy nechával Haas pochovať na psích cintorínoch, ktoré založil v hradnej priekope pred hlavnou bránou a v záhrade. Hroby boli označené dreveným krížom a malou plechovou doštičkou s menom zosnulého.

Celú vojnu prežil barón na hrade medzi svojimi milovanými zvieratami. V máji 1945 mal ako Nemec odísť z krajiny, 69-ročný muž však nedokázal domovo pustiť. Obliekol sa do parádnej uniformy, napriek prosbám vernej gazdinej sa zamkol vo svojej izbe a okolo jednej hodiny po polnoci padli dve rany. Udalosť, ktorá sa javila ako jasná samovražda, však sprevádzalo viacero nezrovnalostí (barón mal napríklad dve strely v ľavom spánku, hoci bol pravákom). Viacerí preto verili, že ho zabil najatý vrah, aby bolo možné celý hrad vykradnúť.

Tak to napokon po Haasovej smrti aj dopadlo. Vzácne kusy hradného nábytku boli v tých búrlivých dobách zničené, rozkradnuté alebo rozpredané za bagateľ. Zvieratá trpeli hladom a neskôr ich vypustili do prírody. Barónova milovaná levica čoskoro zahynula. Podľa jednej verzie ju kvôli koži zastrelil ruský vojak, iná tvrdí, že ju otrávili arzénom v čase revolučného chaosu. Napriek barónovmu želaniu levicu nepochovali v rodinnej hrobke v hradnej kaplnke spolu s ním. Jeho milované psy však zostali súčasťou hradu Bítov až dodnes.

 

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: ako

Hodnotenie článku:
4.2/5 (24 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa