V ríši draka: Navštívili sme najväčšie jaštery na svete FOTOREPORTÁŽ

 

Varana komodského (Varanus komodoensis) v angličtine volajú Komodo dragon, komodský drak. Tomuto názvu sa niet čo čudovať. Veď dospelé samce disponujú dračími rozmermi. Bývajú dlhé až vyše troch metrov a dosahujú hmotnosť okolo 100 kilogramov. Rekordné hodnoty sú 3,13 metra a 166 kilogramov. Údaje sú síce jasné, ale aj tak si človek ich obrovitosť akosi ťažko predstavuje. 

Plavíme sa na malej rybárskej lodi k indonézskym ostrovom Rinca a Komodo. Oba sú situované v národnom parku Komodo, založenom v roku 1980. V roku 1986 bol zaradený medzi Svetové pamiatky UNESCO. Dôvod, prečo sem ideme, je viac než jasný. Chceli by sme vidieť varana komodského, najväčšieho jaštera na svete v jeho jedinom naturálnom prostredí, práve tu v národnom parku.

Skôr ako vstúpime do kráľovstva tohto draka, musíme sa preplaviť Florézskym morom. Ostrovy sa nachádzajú na západ od Flores asi 4 hodiny plavby loďou. More v týchto končinách je nevyspytateľné, plné silných prúdov a bohužiaľ aj obrovského množstva odpadkov. Podľa štúdie organizácie Greenpeace z roku 2006, zhruba 8 miliónov kusov odpadu sa dostane do oceánu každý deň, čo činí 6,4 miliónov ton odpadkov ročne. Najčastejšie vidíme umelohmotné fľaše a rôznorodé človekom vyrobené polyméry. Vôbec to nie je prekvapivé, keďže 90% odpadu plávajúceho oceánom je z plastu.

Loď je strašne hlučná a keď konečne doplávame na ostrov Rinca, ticho, ktoré nastane, je čistý balzam na dušu a uši. No relaxovať tu určite nebudeme. Kapitán nám vysvetľuje cestu k informačnému centru, kde budeme musieť vykešovať ďalšie dukáty za vstup do národného parku ako aj za povolenie pre foťák. Extra príplatok za sprievodcu ma vôbec nemrzí, keďže som z tých jašterov dosť nervózna a s bodyguardom  budem pokojnejšia.  Ani sme ďaleko nemuseli prejsť, keď z bezpečia informačnej kancelárie počujeme krik a veľký buchot idúci z dvora. Nazriem von z okna a tam sa tri obrovské jaštery dobýjajú do útulku stavbárov. Našťastie ich duchaplní domáci úspešne odháňajú palicami. Rozbúchalo sa mi srde a pocítila som voči týmto drakom obrovský rešpekt.

Varany komodské zrejme vďačia za svoje veľké rozmery takzvanému ostrovnému gigantizmu. Tu na ich domovských ostrovoch nemajú  prirodzených nepriateľov,  a tak sa ocitli na vrchole potravinového reťazca. V divočine dosiaľ žije 4 až 5 tisíc varanov komodských. Nelegálny obchod s nimi sa vcelku darí obmedzovať. Varanom ale ľudia škodia nepriamo, zmenšovaním ich areálu a lovením varanej koristi. Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) ich vyhlásila za ohrozené.

Vydávame sa na dvojhodinovú túru po ostrove v nádeji, že jaštery uvidíme voľne v prírode. Držím sa tesne pri sprievodcovi, ktorý má dlhú palicu zakončenú vidličkou ako gumipuška. Zastavujeme pri hniezde varana, kde sa nedávno vyliahli mladé potvorky. V čase rozmnožovania samce bojujú o možnosť páriť sa. Robia to tak, že zápasia vo vzpriamenej polohe, podopierajúc sa mohutnými chvostmi. Po spárení samice vyhrabávajú hniezda v piesčitom podloží a kladú do nich až 25 vajec. Keď sa zhruba o 9 mesiacov vyliahnu mláďaťa, sú ponechané samy na seba. Dospelé jedince majú kanibalské návyky, preto mláďatá trávia veľa času na stromoch. Varany komodské pohlavne dozrievajú po piatich rokoch a vo voľnej prírode sa dožívajú približne 40 rokov.

Ideme už asi pol hodinu a stále nič. Už som sa pomaly začala aj uvoľňovať a prestávala som myslieť na cieľ tejto túry. Tak to už asi raz v živote býva, keď to človek najmenej čaká, vtedy to príde. Sprievodca ukazuje na skalu pod stromom, kde sa vyvaľuje obrovský varan. Jeho dĺžku s chvostom odhadujem na 2 metre. Len tak si tam leží a s otvorenými očami nás nehybne sleduje. Sprievodca nás volá bližšie. Trochu sa zdráham, ale prekonávam strach a blížim sa k nemu na 2 metre. Wau, tak toto je silný zážitok. Jeho šupinatá koža je silne štruktúrovaná, sivo sfarbená s hrubými záhybmi.

Má veľmi milú tvár, akoby sa usmieval. Jeho pomaly vyplazujúci sa hlboko rozoklaný jazyk mi pripomína, že je živý a nielen nastrčená atrapa. Túžba po detailnej fotke akosi víťazí nad pudom sebazáchovy, ktorý mi len so zdvihnutým prstom pripomína náš sprievodca. „Madam, nie bližšie ako jeden a pol metra, prosím“. Posledný pohľad na draka a ideme ďalej. Hneď za stromom nás už víta ufúľaný býk, ktorý je prirodzenou potravou pre varanov. Po zhliadnutí jaštera ma ten býk akosi nevzrušuje. Trošku väčší ako krava a s väčšími rohmi. Nič extra - špeciál, ale ten varan, to vám poviem, je iné kafe.

Varan komodský má približne 60 ostrých pílovitých zubov, ktorými dokáže spôsobiť hlboké tržné rany. Nespolieha sa však iba na vykrvácanie koristi. Jeho ústa a zuby osídľuje vyše 50 druhov patogénnych baktérií. Navyše obsahujú zložky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tak predlžujú krvácanie. Analýzou DNA jedových žliaz draka vedci zistili, že jed má podobné účinky ako jedy amerického jaštera kôrnatca jedovatého resp. gila (Heloderma suspectum) a mnohých hadov. Objav jedových žliaz varana komodského vyvracia názor niektorých iných vedcov, že korisť zabíja rýchla otrava krvi toxínmi, ktoré vylučujú baktérie z jeho papule.

Na lodi nás už čakal stôl plný indonézskych dobrôtok. Hneď som si uchmatla grilovanú rybu a vyplnila tanier rezancami, zeleninou a ryžou. Dezert bol šťavnatý ananás, z ktorého som celá polepená. Po dvoch hodinách plavby sme pri brehu Komoda a na červenej pláži sme zakotvili na šnorchlovaciu zastávku. Som dobrý plavec, ale miestami cítim silný prúd, ktorý sa so mnou pohráva. Strácam kontrolu nad smerom, ktorým plávam, avšak nakoniec sa vyčerpaná dostávam späť na palubu.

Mieša sa tu teplé Florézske more so studeným Sumbavským prúdom. Rybolov kyanidom a výbušninami, praktikovaný v minulosti, zanechal ničivé stopy na koralových útesoch. Vďaka prísnemu stráženiu vôd národného parku sa podmorský svet našťastie pomaly zotavuje. Kapitán nám ukazuje miesto, kde dnes prenocujeme. Keďže na pevnine sú nebezpečné varany, ostávame na lodi.

Už sa stmieva a nám práve začína večerný program - prelet nekonečného kŕdľa kaloňov pobrežných (Pteropus hypomelanus)  rovno ponad naše hlavy. Anglický názov „lietajúce líšky“ (Flying foxes) ich výzor vystihuje výnimočne presne. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 18 až 24 centimetrov a rozpätie krídel je až 1,21 metrov.

Každý večer po západe slnka preletujú za potravou z malého ostrova v zálive na pevninu Komoda. Kaloň je na rozdiel od našich netopierov výlučne bylinožravý. Ostrov je bohatý na šťavnaté ovocie, ktoré je hlavným zdrojom potravy týchto obrovských netopierov.

Ďalší deň máme pred sebou vzrušujúcu návštevu ostrova Komodo. Hneď v prístave nás víta sprievodca a ide sa na dvojhodinovú túru. Sme už skoro na konci našej prechádzky a po varanoch ani stopy. Až keď sme vyšli na poslednú vyhliadku, čakala nás tam v plnej kráse relaxujúca malá samička.

Menšie jedince sa živia zdochlinami, majú výborný čuch, takže rozkladajúce sa zvyšky dokážu zacítiť až zo vzdialenosti piatich kilometrov. Väčší draci sú zdatní lovci. Ich korisťou sú drobné bezstavovce, vtáky a cicavce. Bez váhania sa pustia aj do veľkých zvierat, ako sú diviaky, jelene a byvoly.

Varany majú výnimočný lovecký postup. Korisť uhryznú a pustia, nech krváca. Zranené zviera veľmi rýchlo upadá do šoku, anomálne znehybnie a stíchne, až kým ho napokon varan zabije a zožerie. Tento spôsob lovu má každopádne očividný cieľ - minimalizovať dobu kontaktu varana s napadnutou korisťou, aby sa znížilo riziko jeho vlastného poranenia. Varan takto dokáže uloviť aj preň potenciálne nebezpečné zvieratá, ktoré ho presahujú telesnými rozmermi.

Pri návrate do dediny nás čakal samec dlhý okolo troch metrov a vážiaci 150 kilogramov. S takým tvorom je nehodno sa zahrávať a tak sa približujem veľmi opatrne a pomaly. Pohľadom na tohto krásavca sa lúčime s národným parkom Komodo.

Drak  21. storočia sa našiel a všetci účastníci výpravy vyviazli z národného parku Komodo bez ublíženia na zdraví. O jedinečnosti tohto miesta na Zemi svedčí aj to, že bol zaradený medzi  sedem novodobých  divov sveta. Ochrancom prírody držíme  palce, aby sa im podarilo tieto malebné ostrovy a ich brehy ochrániť pred prílivom plastového odpadu. Pre mňa si tento jedinečný tvor a jeho prirodzené prostredie svoj výnimočný titul jednoznačne zaslúži.

 

Text a foto: Katarína Hoglová

 

Zdieľať článok na Facebooku