Vianoce v Poľsku: Spoznajte zaujímavé zvyky našich severných susedov

Štedrý deň sa v Poľsku nazýva vigíliou. Jeho súčasťou je slávnostná večera, ktorá predchádza sviatku Božieho narodenia. "Začína sa po súmraku, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Začiatkom 19. storočia bola vianočná večera veľmi skromná, jedli sa iba pokrmy z hrachu, kapusty, maku s trochou medu," priblížila pre TASR kurátorka Etnografického múzea v Krakove Karolina Pachla-Wojciechowska.

V Krakove vigilijná večera pozostáva v súčasnosti z polievky – boršču s malými pirohmi plnenými hríbmi, hríbovej polievky a ako hlavné jedlo sa podáva vyprážaný kapor. "Toto jedlo nemá dlhú tradíciu, zaviedlo sa po druhej svetovej vojne. Podáva sa so sladkým pečivom z kysnutého cesta a šalátom z červenej a bielej kapusty. Ďalšími jedlami sú pirohy so sladkou kapustou a potom je to ryba v aspiku v dvoch variantoch, pikantnej a sladkej. V Krakove je obľúbená na sladko. Skladba jedál závisí od toho, z akých regiónov pochádzajú jednotliví členovia rodiny. Podávajú sa tiež opekance poliate rozmiešaným mliekom s makom a medom. Z východu sa od Poľska dostala takzvaná "kutja", čo je máčaný mletý mak s hrozienkami, orechmi a sušeným ovocím," povedala Pachla–Wojciechowska. Na slávnostne prestretom stole sa dodnes v rodinách necháva voľné miesto s tanierom pre nečakaného hosťa.

Tradične by mala večera pozostávať až z dvanástich chodov (podľa mesiacov v roku). „Všetkého má byť nadmieru, aby v celom nasledujúcom roku bola rodina bohatá. Počet jedál má byť párny, čo symbolizuje plnosť. " vysvetlila kurátorka. Typický poľský zvyk je, že počas štedrovečernej večere sa ľudia navzájom delia o oblátky. Pri ich lámaní si hovoria priania na celý ďalší rok. Dnes už Poliaci oblátky doma nepečú, ale kupujú si ich v obchodoch.

Podľa kurátorky zaujímavosťou je i čas stavania a zdobenia vianočného stromčeka. "V súčasnosti sa stavia pomerne skoro. Kedysi ho stavali a zdobili až na Štedrý deň," tvrdí Pachla–Wojciechowska. Vianočný stromček, ktorý je dnes jedinou sviatočnou ozdobou, sa do Poľska dostal v tridsiatych rokoch minulého storočia. V niektorých regiónoch dokonca až po druhej svetovej vojne.

"Predtým bol typickou vianočnou ozdobou vrcholec ihličnatého stromu, ktorý visel nad stolom, alebo inde v izbe a bol ozdobený jablkami, orechmi, ozdobami z papiera, lesklej fólie a tiež ozdobami z oblátok," uviedla pre TASR kurátorka Etnografického múzea v Krakove Karolina Pachla-Wojciechowska.

V okolí Krakova bol vrcholec stromčeka vešaný opačne, špičkou k zemi. "Máme zmienky z polovice 19. storočia, že stromček bol uchytený šnúrkou a dal sa ňou posúvať. Rodičia každý večer medzi Vianocami a Novým rokom spúšťali stromček, ktorý bol ozdobený sladkosťami a tie mohli jesť," vysvetlila kurátorka múzea. Na spodku vrcholca stromu visela guľa z oblátok, takzvaná zemeguľa. "Je to guľa, ktorá má pomerne komplikovaný tvar a zhotovuje sa z výrezov oblátok, ktoré sa spájajú slinami,“ povedala Pachla-Wojciechowska s tým, že na stromčekoch boli kedysi i typickí krakovskí ježkovia v tvare gule, alebo ozdoby zo slamy.

Vianočný stromček, ktorý sa používa i v súčasnosti, nebol podľa jej slov len ozdobou. Zelené, ihličnaté drevo malo i obradovú a symbolickú funkciu. "Jej estetická funkcia je druhotná. Drevo so zeleným ihličím symbolizuje silu života v prírode, že príroda v zime zomiera a máme nádej, že na jar sa znovuzrodí. Sakrálny pohľad je ten, že to znamená zmŕtvychvstanie a návrat do života," dodala Pachla-Wojciechowska.